Vzor podania žiadosti. Aj ten obsahuje tento článok, v jeho závere. Na sociálnej sieti ho uverejnila vdova po známom politikovi Jaroslavovi Paškovi. Tá od jeho úmrtia neúnavne bojovala so systémom. Na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) podala až štyri podania. To posledné, s ktorým jej pomáhala bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP, doktorka Marica Pirošíková, bolo konečne úspešné. A nedáva tak nádej len samotnej Juliane Paškovej, ale i ostatným pozostalým, ktorí sa chcú dopátrať po príčine smrti u ich zosnulých blízkych.
Mohlo by vás zaujímať
Zosnulý politik dostal náhle krvácanie do mozgu, nasledovala hospitalizácia. V nemocnici strávil viac ako sto dní. Dňa 15. júla 2021 zomrel. Prípad je o to závažnejší, že jeho smrť mohla súvisieť s očkovaním. (Ktoré štát garantoval ako bezpečné)
„Vzhľadom na časovú súvislosť nemožno vylúčiť, že očkovanie prispelo k rozvoju komplikácií základného ochorenia pacienta a k následnému úmrtiu. Kauzálnu súvislosť s očkovaním preto ŠÚKL uzavrel ako možnú,“ uviedla vtedy v stanovisku hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Magdaléna Jurkemíková.
Konečne úspech
„Po takmer dvoch rokoch a štyroch podaniach na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej ÚDZS) mi bola dňa 17.8.2023 doručená kópia kompletného šesťstranového Pitevného protokolu č. PBAPA2021 1217 môjho zosnulého manžela Mgr. art. Ing. arch. Jaroslava Pašku, ktorý zomrel 15.7.2021.
Štvrté, úspešné podanie na ÚDZS bolo vypracované s odbornou pomocou excelentnej advokátky so skúsenosťami v oblasti medzinárodného práva, bývalej dlhoročnej zástupkyne SR pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej ESĽP), pani JUDr. Marice Pirošíkovej, PhD,“ informovala na sociálnej sieti vdova, Juliana Pašková.
Dohovor o ochrane ľudských práv
„Úspešná žiadosť o kompletný pitevný protokol sa odvoláva na články 6 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej Dohovor). A konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR k článku 154c Ústavy SR.
Podľa ktorej Dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca, predstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave Ústavy SR.
A tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť. Žiadosť podrobne analyzuje právnu analógiu s iným prípadom, v ktorom boli žalobkyne proti SR na ESĽP úspešné,“ uviedla doktorka Pašková.
Ktorá dodala, že vzor podania žiadosti pripája so súhlasom doktorky Pirošíkovej, aby pomohol aj iným.
„Podľa zásady rovnakého zaobchádzania (Zákon 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov), by im mal ÚZDS v ich žiadostiach vyhovieť.“
Bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP
JUDr. Marica Pirošíková sa pri vysvetľovaní toho, v čom Slovensko nekoná tak, ako by malo, odvolala aj na prípad K.H. a ďalší v. Slovensko
„Na úvod pripomínam, že v prípade K.H. a ďalší v. Slovensko sa Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zaoberal sťažnosťou ôsmich sťažovateliek namietajúcich, že podľa zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti z roku 1994 nemohli získať fotokópie zo svojej zdravotnej dokumentácie. Odvolávali sa na články 6 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor).
Sťažovateľky v tomto prípade získali súdne rozhodnutia, v zmysle ktorých mohli nahliadnuť do celej svojej zdravotnej dokumentácie, ale nemali možnosť vyhotoviť si z nej fotokópie,“ uviedla.
K.H. a ďalší v. Slovensko
„ESĽP skúmal, či dôvody, na ktoré sa slovenské štátne orgány pri odmietnutí takejto možnosti odvolali, boli dostatočne presvedčivé na to, aby prevážili nad právom sťažovateliek podľa článku 8. Podľa sťažovateliek možnosť získať iba výpisky zo zdravotnej dokumentácie im nezabezpečila účinný prístup k relevantným dokumentom týkajúcim sa ich zdravia.
ESĽP pripomenul, že sťažovateľky potrebovali mať celú dokumentáciu v podobe fotokópií, aby ju mohol preskúmať nezávislý znalec a aj kvôli ochrane pred prípadným neúmyselným zničením originálov.
Vláda SR sa odvolávala na mieru voľnej úvahy, ktorá patrí zmluvným štátom a tvrdila, že slovenské štátne orgány splnili svoje povinnosti podľa článku 8 tým, že sťažovateľkám alebo ich právnym zástupkyniam umožnili nahliadnuť do celej zdravotnej dokumentácie.
Porušenie článku 8 Dohovoru
„ESĽP dodal, že oznámeniu alebo sprístupneniu osobných zdravotných údajov, ktoré môže byť nezlučiteľné so zárukami článku 8 Dohovoru, možno zabrániť takými prostriedkami, ako je napríklad zavedenie primeraných záruk do vnútroštátneho právneho poriadku.
S cieľom prísneho obmedzenia podmienok, za ktorých možno takéto údaje sprístupniť a okruhu osôb oprávnených na prístup k dokumentácii.
Čo potvrdzovala podľa ESĽP následne prijatá právna úprava umožňujúca získať pacientom fotokópie. ESĽP preto konštatoval porušenie práva na súkromný život.
Porušenie článku 6 Dohovoru
Podľa názoru ESĽP, ochrana práv jednotlivca podľa článku 6 vyžaduje, aby sa záruky tohto ustanovenia vzťahovali aj na situáciu, keď osoba, tak ako sťažovateľky v tomto prípade, má v zásade občianskoprávny nárok, ale domnieva sa, že dôkazná situácia vyplývajúca z ustanovení účinných právnych predpisov jej znemožňuje efektívne sa domáhať nápravy pred súdom alebo bez náležitého opodstatnenia sťažuje domáhanie sa takejto súdnej ochrany.
Podľa ESĽP síce zákonná prekážka získavania kópií zdravotnej dokumentácie v danom čase sťažovateľkám úplne nebránila podať občianskoprávnu žalobu na základe informácií získaných pri nahliadaní do ich dokumentácie, domnieval sa ale, že § 16 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti z roku 1994 predstavoval neprimerané obmedzenie pre ich schopnosť efektívnym spôsobom predložiť svoj prípad súdu.
Preto ESĽP konštatoval aj porušenie článku 6 Dohovoru.
Za zistené porušenia článkov 6 a 8 Dohovoru ESĽP priznal všetkým sťažovateľkám spoločne 8000 eur,“ ozrejmila judikatúru ESĽP, ktorou sme viazaní, známa advokátka.
Zmeny sme sa nedočkali
Ktorá ďalej uviedla, že pretrvávajúcim problémom v slovenskej právnej úprave, ktorý stále nie je vyriešený v súlade s judikatúrou ESĽP, je nemožnosť pozostalých získať pitevný protokol. Tak, ako to bolo v prípade pozostalých po zosnulom politikovi Jaroslavovi Paškovi.
Pripomenula, že v NR SR bol už pritom predložený návrh na vydanie zákona, ktorý by to zmenil. Predkladali ho predseda parlamentu Boris Kollár a poslanci Petra Krištúfková a Jozef Hlinka. Listom z 28. marca 2023 ho však vzali späť.
„Je nesporné, že súčasný právny stav v SR porušuje práva blízkych osôb zaručené článkom 8 Dohovoru. Ďalej zdôrazňujem, že bez pitevného protokolu nie sú pozostalí v mnohých prípadoch spôsobilí vyhodnotiť prípadné podanie občianskoprávnej žaloby. Čím je porušované aj ich právo na prístup k súdu zaručené článkom 6 Dohovoru.
Táto situácia je analogická s tou, akú ESĽP kritizoval v prípade K. H. a ďalší v. Slovensko. Pripomínam odsek 1 článku 154c Ústavy SR. Podľa ktorého, sú medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, súčasťou jej právneho poriadku.
A majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Pokiaľ ide o identifikovaný problém je namieste zo strany orgánov verejnej moci prednostná aplikácia článkov 6 a 8 Dohovoru,“ podotkla bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP Marica Pirošíková.
Snáď raz…
Ktorá poukázala aj na to, že v iných európskych krajinách je prístup blízkych osôb k pitevnému protokolu samozrejmosťou.
„Ako príklad možno uviesť Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Taliansko, či Českú republiku.“
Či sa dočkáme nápravy, ktorá by zjednotila našu právnu úpravu a prax s judikatúrou ESĽP a rovnako tak s Dohovorom o ochrane ľudských práv (pre SR sú pritom právne záväzné), je otázne. Ak však riešite podobný problém, zatiaľ vám môže pomôcť vzor podania žiadosti, ktorý v plnom znení nájdete na druhej strane tohto článku.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
V prípade úmrtia Jaroslava Pašku došlo k pokroku! Ten môže pomôcť aj iným pozostalým, ktorí žiadajú ochranu svojich práv