Von der Leyenová ako predsedníčka Európskej komisie bude tento týždeň čeliť veľkej výzve. Súd bude rozhodovať o jej tajných textových správach, ktoré si vymieňala so šéfom farmaceutickej spoločnosti. Správy viedli ku kontraktu, v ktorom sa EÚ zaviazala nakúpiť vakcíny v hodnote niekoľkých miliárd eur. Informuje POLITICO.
Porušila Ursula von der Leyenová pravidlá transparentnosti?
Prípad von der Leyenovej je právne zložitý z viacerých dôvodov. Nielen pre to, že osobne podpísala najväčšiu zmluvu o vakcínach (v hodnote miliárd eur) ale tiež pre to, že predsedníčka predsedá inštitúcii, ktorá má za úlohu posudzovať právo EÚ.
V rozsudku Súdny dvor EÚ rozhodne, či Komisia zastúpená Ursulou von der Leyenovou porušila pravidlá transparentnosti tým, že odmietla zverejniť obsah textovej konverzácie s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom.
Stredajšie rozhodnutie v kauze „Pfizergate“ na nižšom stupni Všeobecného súdu môže vrhnúť tieň na druhé päťročné funkčné obdobie von der Leyenovej na čele EK. To sa začalo 1. decembra. Zatiaľ čo ona sa snaží udržať si relevantnosť uprostred rastúcej pronárodnej rétoriky v mnohých krajinách EÚ, vyslúžila si kritiku za svoje tendencie centralizovať moc a za upúšťanie od záväzkov v oblasti životného prostredia.
Podstata problému je, ako klasifikovať textové správy
Podstatou problému je to, ako klasifikovať jej textové správy – či by sa mali klasifikovať ako dokumenty, a teda či by sa mali zverejňovať v mene transparentnosti. Zatiaľ čo aktivisti a mnohí externí pozorovatelia tvrdia, že by sa s nimi malo zaobchádzať rovnako ako s akýmkoľvek iným prostriedkom oficiálnej komunikácie, pokiaľ ide o tvorbu politík, Európska komisia tvrdí, že nie.
Prípad je pre von der Leyenovú právne zložitý, pretože nielen, že osobne podpísala najväčšiu zmluvu o vakcínach v EÚ (v hodnote miliárd eur) ale tiež predsedá inštitúcii, ktorá má za úlohu presadzovať právo EÚ, ktoré zahŕňa zásady transparentnosti a zodpovednosti. Ak súd rozhodne v jej neprospech, poskytne to politickú muníciu širokej škále kritikov.
„Toto súdne rozhodnutie by mohlo znamenať zlomový bod pre transparentnosť v EÚ,“ povedala Shari Hindsová, referentka EÚ pre politickú integritu mimovládnej organizácie Transparency International. „Pokiaľ ide o kľúčové rozhodnutia, najmä tie, ktoré ovplyvňujú verejné zdravie, malo by sa vyhnúť utajovaniu,“ dodala.
Žalobu podali The New York Times
Prípad iniciovali noviny The New York Times a ich bývalý šéf bruselskej kancelárie, ktorí v roku 2022 podali žalobu proti rozhodnutiu Komisie nezverejniť textové správy.
Mohlo by vás zaujímať:
Existencia týchto správ bola odhalená v rozhovore pre New York Times z apríla 2021. Tam Bourla opísal ich vzájomné správy ako prejav „hlbokej dôvery“ a uviedol, že uľahčili rokovania o dohode o nákupe vakcín. Dohoda, ktorá sa sfinalizovala v máji 2021, zaviazala EÚ nakúpiť až 1,8 miliardy dávok vakcín proti Covid-19 od spoločností Pfizer-BioNTech. To je zďaleka najväčšia dohoda zo všetkých dohôd doteraz podpísaných Bruselom. Predpokladal sa nákup 900 miliónov dávok vopred, s možnosťou objednať si ďalších 900 miliónov dávok s dodaním v rokoch 2022 a 2023.
Problémom je aj to, že von der Leyenová tvrdí, že správy už nevie dohľadať. Emily O’Reillyová, ombudsmanka EÚ to nazvala „budíčkom“ pre inštitúcie EÚ. Povedala, že transparentnosť sa za vlády von der Leyenovej zhoršila. Osobitne sa zamerala na samotnú von der Leyenovú. V minuloročnom rozhovore pre POLITICO ju obvinila z utajovania vecí z politických dôvodov. Kritizovala tiež neprítomnosť von der Leyenovej na jedinom súdnom pojednávaní, ktoré sa v tejto veci doteraz konalo. Nazvala ju „slonom, ktorý nebol v miestnosti. O von der Leyenovej povedala, že je to „jediný človek, ktorý nám mohol všetko povedať, ale tam nebol.“
Európska komisia sa odmietla vyjadriť
Vo vyhlásení pre POLITICO sa predsedníčka Komisie vyjadrila, že „sa nevyjadruje k prebiehajúcim súdnym konaniam“.
V pondelok na brífingu pre novinárov predstaviteľ EK uviedol, že všetky európske zmluvy o vakcínach boli vyrokované s podporou krajín EÚ. Dvadsaťsedem členských štátov EÚ si údajne vybralo sedem krajín, ktoré mali zastupovať EÚ na rokovaniach o zmluvách o vakcínach. Tento tím sa údajne stretával každý deň, niekedy údajne rokoval aj celú noc. „Všetko sme to robili spoločne každý jeden deň,“ povedal predstaviteľ EK. Dodal, že krajiny neboli nútené podpísať tieto zmluvy.
Sudcovia Všeobecného súdu EÚ už rozhodli proti rozhodnutiu EK vyčierniť veľké časti zmlúv o vakcínach pred ich sprístupnením. Oni však tvrdia, že to urobili na ochranu súkromia zamestnancov a obchodných záujmov spoločností.
Tilly Metzová, jedna z piatich poslankýň Európskeho parlamentu za stranu Zelených spochybnila, kto alebo čo stálo za zdráhaním sa von der Leyenovej podeliť sa o informácie. „Dostáva zlé rady,“ povedala. „Ak chcete, aby verejnosť mala dôveru a dôverovala politikom a kontaktom, ktoré nadväzujú s výrobcami, musíte sa zamerať na transparentnosť,“ povedala.
Hoci uznala, že zdravotná kríza spôsobená ochorením Covid-19 bola úplne novou situáciou, domnieva sa, že von der Leyenová pandémiu neuchopila dobre.
Tlak na von der Leyenovú narastá
V rámci prípadu, o ktorom sa má rozhodnúť v stredu, sa v novembri konalo pojednávanie súdu v Luxemburgu. Veľká komora súdu naznačila, že je skeptická voči odmietnutiu EK zverejniť textové správy. Právnici komisie konečne uznali aspoň samotnú existenciu správ. To vyvolalo smiech medzi prítomnými, ale tiež netrpezlivosť medzi sudcami.
„Nepopierame, že textové správy existujú,“ povedal právnik U. von der Leyenovej Paolo Stancanelli uprostred pojednávania.
Právnik zastupujpci EK však poprel ich dôležitosť a povedal, že by ich „potenciálne sprístupnili“, ak by súviseli s rokovaniami o zmluve so spoločnosťou Pfizer. To podráždilo sudcov, pretože Európska komisia opakovane nedokázala vysvetliť, ako by rozhodla, čo je dôležité a čo nie. Po viac ako troch hodinách rozpravy sudcovia otvorene kritizovali odpovede a postoj U. von der Leyenovej voči žiadosti denníka The New York Times.
Sudca José Martín y Pérez de Nanclares povedal, že výkonná moc nepreukázala „primerané a dôsledné opatrenia“ a nevysvetlila, prečo nemohla textové správy ukázať. Ďalší, Paul Nihoul, skritizoval „relatívne zmätočný spis“. Bondine Kloostra, právnička denníka The New York Times uviedla, že je veľmi sklamaná, aká nepripravená bola zástupkyňa EK na vypočutí.
„Stále nevieme, čo sa stalo s telefónom. Či si písali správy cez sieť Signal a cez notebook, alebo iné zariadenie. Nie je jasné ani to, akým spôsobom sa predsedníčka komisie snažila údajne stratené správy vyhľadať.
Zdroj: POLITICO
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Von der Leyenová čelí skúške, súd EÚ rozhoduje o jej tajných správach známych ako „Pfizergate“