VIDEO Hrozí ďalšia vojna? Na Balkáne počuť sirény aj výstrely. Vučič: Šéf kosovskej vlády chystá útok na Srbov!

Na sociálnych sieťach sa v nedeľu večer objavili záznamy zo srbsko-kosovskej hranice, z ktorých sú počuť sirény a výstrely zo samopalov. Podľa agentúry TPYXA vstupujú srbské špeciálne jednotky na kosovské hranice. Následne však srbské ministerstvo obrany vyhlásilo, že srbská armáda neprekročila administratívnu líniu a žiadnym spôsobom nevstúpila na územie Kosova a Metohija. Informoval dnes v nedeľu večer český spravodajský portál idnes.cz.

Český web ďalej uviedol, že podľa gréckej novinárky Sotri Dimipinoudisovej existujú neoficiálne správy o prestrelke medzi srbskými a kosovskými silami, napísal denník Polska Times. „Všetko nasvedčuje tomu, že Srbsko bude nútené začať denacifikáciu Balkánu. Rád by som sa mýlil,“ napísal na svojom Twitteri už okolo poludnia člen Srbskej pokrokovej strany Vladimir Djukanović. Okolo siedmej hodiny večer na svojom Twitteri agentúra TPYXA uviedla, že srbské špeciálne jednotky vstupujú na kosovské hranice.

Zdroj: twitter.com/301arm

Kosovo uzavrelo dva hraničné priechody

Kosovská polícia v nedeľu neskoro večer oznámila, že uzavrela dva priechody Jarinje a Brnjak na cestovanie a pohyb vozidiel kvôli blokádam, ktoré vytvorili protestujúci. „Všetkým občanom sa oznamuje, aby na pohyb využívali iné hraničné priechody,“ uviedla podľa idnes.cz polícia. Po ôsmej hodine večer však srbské ministerstvo obrany vydalo vyhlásenie, v ktorom oznámilo, že srbská armáda neprekročila administratívnu líniu a žiadnym spôsobom nevstúpila na územie Kosova a Metohija.

Premiér Kurti: Srbi začali blokovať cesty a strieľať

Kosovský premiér Albin Kurti potom vydal v nedeľu večer vyhlásenie, v ktorom uviedol, že Srbi začali blokovať cesty a strieľať tesne predtým, než malo vojsť do platnosti plánované vydanie dočasných dokumentov. Z nepokojov podľa The Jerusalem Post obvinil Kurti Vučiča, a tiež Petara Petkovića, srbského riaditeľa Úradu pre Kosovo a Metohiju.

„Orgány verejného poriadku a bezpečnosti nášho štátu zhromažďujú informácie, monitorujú situáciu a budú konať, aby ubránili práva občanov, našu suverenitu i územnej celistvosti,“ uviedol premiér a varoval občanov, aby sledovali oznámenia iba z oficiálnych zdrojov, a nepočúvali srbské alebo prosrbské médiá. „Nasledujúce hodiny, dni a týždne môžu byť náročné a problematické. Čelíme srbskému šovinizmu, ktorý dobre poznáme. Budeme pracovať vo dne v noci pre vás ako občanov. A spoločne sa nám podarí udržať právo a poriadok,“ povedal Kurti.

Šéf kosovského kabinetu Albin Kurti (vpravo) sa vo štvrtok (28.7.) na Twitteri pochválil začiatkom historickej spolupráce medzi Kosovom a USA v oblasti energetiky v rámci programu v objeme 236,7 milióna USD.. – Foto: twitter.com/albinkurti

„Ako Srb, keby som chcel do Kosova, tak nemôžem“

Týmto udalostiam predchádzalo júnové oznámenie kosovského premiéra Albina Kurtiho, ktorý uviedol, že od 1. augusta budú cestujúcim prichádzajúcim zo Srbska vymenené srbské doklady za nové identifikačné preukazy vydané Prištinou s platnosťou na tri mesiace, ktoré budú slúžiť na vstup a odchod z krajiny. Okrem toho nadobudne v pondelok platnosť nové nariadenie týkajúce sa registračných značiek, písal v utorok web Euractiv. Podľa Prištiny ide o recipročné opatrenia, pretože vozidlá s kosovskou značkou si pri príchode na srbské územie tiež musia značku zmeniť. „Od 1. augusta zakázali vstup autám so srbskou ŠPZ. Dajú ti pár dní, aby si si ju vymenil. Úplne bežne musíš mať niečo ako vízum. Do dneška to bolo jedno. Ale teraz zo Srbska poslali armádu na hranice, Albánci tiež. Albánci protestujú. Ja ako Srb, keby som chcel do Kosova, tak teraz nemôžem. Doteraz som tam ale mohol prísť normálne,“ uviedol telefonicky pre IDNES.cz Žarko Veličković, ktorého rodina býva priamo na hraniciach. Srbi sa podľa neho Rusov neboja. „Keby Rusi prišli do Kosova, tak sú na strane Srbov,“ uviedol.

Vučič: Pripravujú útok na Srbov v severnom Kosove

Srbský prezident Aleksandar Vučič reagoval na tieto reštrikcie bezodkladne. „Šéf kosovskej vlády pripravuje útok na Srbov v severnom Kosove,“ vyhlásil. V tejto oblasti totiž tvoria veľkú časť tamojšej etnickej populácie. „Nikdy sme neboli v zložitejšej situácii ako dnes,“ zdôraznil prezident Vučić na tlačovej konferencii v nedeľu.

Povedal tiež, že režim Prištiny sa snaží, vždy zo seba robiť obeť, využiť náladu vo svete, kde si myslia, že môžu hrať karty, “veľký Putin nariadil malému Putinovi, takže nového Zelenského v podobe Albina Kurtiho niekto zachráni a bude bojovať proti veľkej srbskej hegemónii“.

Zdroj: youtube.com/aлександар bучић

Podľa iných zdrojov srbská premiérka Ana Brnabićová povedala, že kosovský premiér Kurti je hanbou dnešného Balkánu: „Všetko, čo dnes vidíme, je výsledkom Kurtiho jednostranných krokov. Srbsko neurobilo nič, aby začalo túto krízu…. Toto je výsledok dlhoročného zneužívania Srbov v Kosove a nerešpektovania medzinárodných dohôd.“

Srbská premiérka na sociálnej sieti ešte uviedla: „Modlíme sa a prosíme o pokoj. Ak sa odvážia prenasledovať a zabíjať Srbov, Srbsko vyhrá.“

Slovensko doteraz Kosovo neuznalo

Srbsko neuznáva nezávislosť Kosova a s tým aj napríklad jeho právo na registráciu áut. Belehrad preto už od vyhlásenia kosovskej nezávislosti v roku 2008 nepúšťa vozidlá s kosovskou značkou na území Srbska a vyžaduje od vodičov, aby si ju vymenili. Väčšina krajín Európskej únie Kosovo uznáva, avšak Rusko a Čína, ktorí sú spojencami Srbska, nie. EÚ sa snaží sprostredkovať dialóg medzi oboma balkánskymi susedmi už viac ako desať rokov, ale zatiaľ sa jej nepodarilo dosiahnuť normalizáciu vzťahov. Premiér Albin Kurti uviedol, že Kosovo formálne požiada o členstvo v Európskej únii do konca roka 2022, a to napriek obavám z napätia so Srbskom, ktoré sa o členstvo v EÚ tiež usiluje, dodáva portál idnes.cz.

Slovenská republika oficiálne považuje Kosovo za súčasť Srbska. Zo slovenských politikov presadzoval uznanie nezávislosti Kosova bývalý prezident Andrej Kiska. Nezávislosť Kosova uznáva 98 z 193 (50,78 %) členských štátov Organizácie Spojených národov, 22 z 27 (81,48 %) členských štátov Európskej únie, 26 z 30 (86,67 %) členských štátov NATO a 36 z 57 (63 %) členských štátov Organizácie islamskej spolupráce, píše otvorená internetová encyklopédia – Wikipedia. org.