VIDEO Dr. Sivák reaguje na Smatanu: Je ťažké diskutovať s idiotmi, posielam Vám preto nález Ústavného súdu SR!

V právnom bezvedomí. Sa nám nachádza väčšina odvolanej vládnej garnitúry. I jej úradníci. Ako sme vás informovali štátny tajomník rezortu životného prostredia Juraj Smatana, o ktorom veľa Slovákov ani nevedelo, že vôbec vykonáva vysokú štátnu funkciu, platenú z ich daní, prišiel s nápadom odobrať zbrojný pas všetkým mužom, ktorí podpísali vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby. Možno by v konečnom dôsledku nemali vlastniť ani občiansky preukaz. Zaslúžia si byť títo muži vôbec občanmi „nášho demokratického a právneho štátu?“

Na základe môjho článku, v ktorom som písala o Smatanovom návrhu, ktorý okomentoval advokát JUDr. Peter Weis, sa do redakcie dostal list JUDr. Mariána Siváka.

Ten vám prinášam v plnom znení. Keďže sa v ňom odvoláva na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 18/97 zo dňa 28. mája 1998, ktorý má 14 strán, ponúkam Vám v závere to najdôležitejšie z neho.

V právnom bezvedomí

„Vážený pán Smatana, štátny tajomník.

 Je ľahké diskutovať o zmysluplných návrhoch, ale veľmi ťažko sa diskutuje  o nápadoch idiotov alebo imbecilov (pritom nejde o urážlivé vyjadrenie, pri všetkej úcte, ide totiž o štandardné kategórie v rámci miery IQ).

Aj preto sa mi príliš nechce vyjadrovať k „inteligentným“ nápadom ľudí, ktorí žijú v právnom bezvedomí. Z vlastnej skúsenosti viem tiež toto:

Z hľadiska duševnej hygieny vyvracanie takých „periel ducha“, akými nás častujete Vy a Vám podobní, stojí normálneho človeka veľa duševných síl, a výsledok sa dostaví len málokedy.  Preto nechávam na iných, aby sa k Vášmu nápadu náležite vyjadrili: https://ereport.sk/sialene-napady-nemaju-konca/.“

„A samozrejme, pre Vás osobitne ako povinné čítanie pripájam nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 18/97 zo dňa 28. mája 1998 (vyhlásený 3. júna 1998).

Odporúčam Vám preto, aby ste zostali pri životnom prostredí, brali plat a riadili sa heslom kto nič nerobí, nič nepokazí.

Iba vo všeobecnosti uvádzam, že každý slušný človek by mal mať vpečatenú zásadu, že za každý veľmi hlúpy nápad by sa mal ospravedlniť jeho adresátovi. Ak takýmto adresátom je verejnosť, malo by ísť o verejné ospravedlnenie. 

A veľmi pekne Vás prosím, keď skončíte v tej Vašej zbytočnej funkcii, už nikdy sa nevracajte k výkonu učiteľského povolania, to prosím za naše deti,“ napísal JUDr. Marián Sivák.

Ústavný súd SR

V odseku 3 Nálezu ÚS SR Pl.ÚS. 18/97 zo dňa 28. mája 1998 (ďalej len Nálezu) sa píše:

„Podľa § 10, ods. 1 zákona NR SR č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive
v platnom znení rozhodne policajný útvar o odňatí zbrojného preukazu fyzickej osobe z v
ňom vymenovaných dôvodov, ktoré sú formulované tak, že dôvodom na odňatie zbrojného
preukazu je, že fyzická osoba prestala spĺňať podmienky na jeho nadobudnutie (§ 6, ods. 1
zákona NR SR č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v platnom znení).

Keďže je vydanie zbrojného preukazu po splnení zákonom stanovených podmienok subjektívnym právom a zákon neumožňuje odňať zbrojný preukaz kým fyzická osoba spĺňa podmienky pre jeho vydanie, tak je i držba zbrojného preukazu subjektívnym právom.

Svedčí tomu i formulácia dôvodov pre jeho odňatie spočívajúcich v tom, že fyzická osoba prestala spĺňať podmienky na jeho vydanie.

Fyzická osoba teda má subjektívne právo na zbrojný preukaz, kým spĺňa zákonné podmienky. Odňatie zbrojného preukazu teda znamená ujmu na právach.“

Ústava naša každodenná, vládnou mocou nepoznaná

Zákon č. 207/1995 Z. z. vykonáva Čl. 25 ods. 2 Ústavy, ktorý znie:

„Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho
svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon.“

Právo nevykonávať vojenskú službu z dôvodov rozporu so svedomím alebo náboženským vyznaním je jedným zo základných ľudských práv, o čom svedčí aj zaradenie Čl. 25 do Druhej hlavy Ústavy, ktorá má názov Základné práva a slobody.

Medzinárodné právo

Čl. 12. ods. 4 Ústavy znie: „Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre
to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“

Uplatnenie základných práv a slobôd, čiže práv a slobôd zakotvených v druhej hlave Ústavy a v Medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách, na ktoré sa vzťahuje Čl. 11 Ústavy nesmie spôsobiť ujmu na akýchkoľvek, teda nielen ústavných, ale i všetkých ostatných právach tomu, kto ich uplatňuje.

Vážený pán Smatana

Nález ďalej uvádza, pre Vás možno to najpodstatnejšie.

„Rozpor narábania so zbraňami so svedomím alebo náboženským vyznaním je iba
jedným z možných dôvodov pre rozpor výkonu vojenskej služby so svedomím alebo
náboženským vyznaním.

Ďalšími môžu byť napríklad svedomím alebo náboženským vyznaním motivované odmietnutie akéhokoľvek násilia voči ľuďom alebo zabíjania ľudí z akýchkoľvek dôvodov, ktoré však nebráni v poľovníctve.“

Pacifizmus

Nález ÚS SR poukazuje i na pacifizmus. Ktorý, a to asi bude považovať pán štátny tajomník za úplne nemiestne, nezabraňuje mať v držbe zbraň.

„Občan hlásiaci sa k takto chápanému pacifizmu odmietne výkon vojenskej služby z dôvodov jej rozporu so svedomím, ale nemusí mať zábrany používať zbrane. Môže byť policajtom i poľovníkom.“

Pojmy a dojmy..

Odmietnutie výkonu vojenskej služby z dôvodov jej rozporu so svedomím alebo
náboženským vyznaním teda nie je odmietnutím narábať so zbraňami v spoločenskom
záujme, ale len odmietnutím určitého druhu služby.

„Spoločnosti nevznikne žiadna ujma, ak sa umožní získať zbrojný preukaz osobám, ktoré odmietli výkon vojenskej služby z dôvodov jej rozporu so svedomím alebo náboženským vyznaním,“ stojí v predmetnom náleze ÚS SR.

A taktiež hovorí ďalšiu zaujímavú vec, ktorá by mohla zaujať i pána štátneho tajomníka:

„Opačný postup v súčasnosti znamená trestanie, čiže ujmu na právach za uplatnenie jedného zo základných práv priznaného čl. 25, ods. 2 Ústavy.„

Všetky právne predpisy sú platné

„Zákon č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov bol nahradený ekvivalentným zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  neskorších predpisov a preto vecná podstata nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 18/97 zo dňa 28. mája 1998 sa rovnako vzťahuje aj na zákon č. 190/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

To sa primerane  vzťahuje aj na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe………….v znení neskorších predpisov, ktorý bol nahradený zákonom č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov,“ skonštatoval doktor Sivák.

Zdroj: ÚS SR