Vo vnútri Únie rastie nervozita a spolu s ňou aj ochota znova otvárať tému ruských energií. Už to nie je len otázka Orbána, Fica alebo Družby. Čoraz viac to začína byť otázka celej Európy.
V Európskej únii čoraz zreteľnejšie rastie tlak na obnovenie aspoň časti energetických väzieb s Ruskom. Kým ešte donedávna bola táto téma v Bruseli takmer neprípustná, dnes sa o nej podľa viacerých správ hovorí čoraz otvorenejšie a už dávno nejde len o postoj Maďarska či Slovenska.
Frustrácia zo Zelenského
Napätie okolo ropovodu Družba je jedným z prvých signálov, že energetická realita začína meniť aj politické postoje v Únii. Situácia okolo odstaveného ropovodu už dva mesiace vyostruje vzťahy Ukrajiny so Slovenskom a Maďarskom. Európska komisia preto v polovici marca navrhla vyslať na Ukrajinu inšpekčný tím, ktorý má preveriť stav potrubia. Misia už na Ukrajinu dorazila, no na povolenie vykonať samotnú inšpekciu čaká už druhý týždeň. Podľa Euractivu to vyvoláva rastúcu frustráciu medzi európskymi diplomatmi, ktorí kroky Kyjeva opisujú ako „nie veľmi rozumné“, „záhadné“ či „nejasné“.
Jeden z diplomatov priamo povedal, že ak by sa Družba znovu sprevádzkovala, „víťazmi budú všetky strany“. Ďalší upozornil, že EÚ chce prijímať ďalšie sankcie proti Rusku, Ukrajina potrebuje obrovskú finančnú pomoc, no Slovensko a Maďarsko sú zároveň kriticky závislé od dodávok ruskej ropy a fungujú buď zo zásob, alebo za dvojnásobné ceny. Aj z týchto vyjadrení je vidieť, že v časti európskych hlavných miest už nejde len o geopolitiku, ale čoraz viac aj o cenu energií a udržateľnosť ďalšieho kurzu.
Ruské energie pred pomocou Ukrajine
Ešte výraznejšie to pomenoval nemecký denník Berliner Zeitung. Ten začiatkom apríla napísal, že Európska únia môže postupne uprednostniť obnovenie energetickej spolupráce s Ruskom pred ďalším zvyšovaním pomoci Ukrajine. Podľa novín v Únii silnejú hlasy, ktoré uvažujú aspoň o čiastočnom návrate k ruským energiám. Ako dôležitý signál tohto trendu označili aj nedávne odloženie bruselského plánu úplne odstrihnúť Európu od ruského plynu.
Téma sa ešte viac vyostrila po vojne s Iránom a prudkom raste cien energií. Európska komisia začala občanov vyzývať, aby menej jazdili, menej lietali, pracovali z domu a šetrili palivá. Nemecký kancelár Friedrich Merz varoval, že hospodárske dôsledky môžu byť porovnateľne ťažké ako počas covidu alebo na začiatku vojny na Ukrajine, keď Európa prudko obmedzila nákupy ruských energií.
Normalizácia vzťahov s Ruskom
Práve v tejto situácii sa začali ozývať aj politici, ktorí už otvorene hovoria o návrate k lacnejším ruským zdrojom. Belgický premiér Bart De Wever v denníku L’Echo vyhlásil, že Európska únia sa síce musí prezbrojiť, no zároveň má „normalizovať vzťahy s Ruskom a znovu získať prístup k lacnej energii“. Dodal, že v súkromí mu vraj viacerí európski lídri hovoria, že má pravdu, len to nikto nechce povedať nahlas.
Do celej veci vstupuje aj priemysel. Rast cien energií totiž neohrozuje len domácnosti, ale aj celé odvetvia európskej výroby. Analytici upozorňujú, že najviac môžu utrpieť energeticky náročné sektory ako oceliarstvo, cementárstvo či výroba hnojív. Záujmová skupina Fertilizers Europe už v polovici marca varovala, že vojna môže mať vážne dôsledky pre dodávateľské reťazce hnojív, a vyzvala EÚ, aby v prípade pokračovania iránskej krízy pomohla farmárom a zároveň chránila odolnosť európskeho hnojivárskeho priemyslu.
Tlak na zmenu
Obavy sa šíria aj do ďalších sektorov vrátane chemického priemyslu, plastov, hliníka, skla či letectva. V takomto prostredí sa prirodzene vracia aj otázka, či si Európa môže dovoliť dlhodobo odmietať lacnejšie ruské energie, keď zároveň zápasí s drahým plynom, slabnúcim priemyslom a rastúcim tlakom na konkurencieschopnosť.
Oficiálna línia Bruselu sa zatiaľ nemení. Eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen vyhlásil, že EÚ „nedovezie ani jedinú molekulu“ ruskej energie. No popri tejto verejnej rétorike je čoraz zjavnejšie, že vo vnútri Únie rastie nervozita a spolu s ňou aj ochota znova otvárať tému ruských energií. Už to nie je len otázka Orbána, Fica alebo Družby. Čoraz viac to začína byť otázka celej Európy.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
V EÚ silnie tichý tlak na návrat k lacným ruským energiám. Už nejde len o Maďarsko a Slovensko