Horúčavy zvyšujú riziko tragédií vo vode, polícia eviduje šesť úmrtí za víkend

Polícia upozorňuje verejnosť na zvýšené riziko tragických udalostí pri vodných plochách počas horúcich letných dní. Len za uplynulé dva dni eviduje na území Bratislavského kraja šesť prípadov úmrtí vo vode. Ľudí preto vyzýva na opatrnosť, zodpovedné správanie a nepreceňovanie vlastných síl. Prezídium Policajného zboru o tom informovalo na sociálnej sieti.

V piatok (26. 6.) našli záchranári telo muža v jazere Kuchajda a ďalšieho muža bez známok života v jazere Veľký Draždiak. V sobotu (27. 6.) prišli o život žena v Čunovskom jazere, muž v jazere pri obci Réca a dvaja muži na Zlatých pieskoch v Bratislave.

Polícia pripomína, že počas letných mesiacov býva počet obetí utopenia tradične vysoký a neraz prevyšuje počet usmrtených pri dopravných nehodách. V súvislosti s očakávanými vysokými teplotami apeluje na návštevníkov kúpalísk, jazier a vodných nádrží, aby boli mimoriadne obozretní.

Upozorňuje, že hoci sa na Slovensku ročne utopí približne 100 až 130 ľudí, väčšina týchto tragédií sa stáva počas troj- až štvormesačnej letnej sezóny. V letných mesiacoch tak počet obetí utopenia podľa preventívnych štatistík dosahuje 30 až 40 osôb mesačne, čo je približne 1,5 až dvojnásobok priemerného mesačného počtu obetí dopravných nehôd.

Ako uviedol Slovenský Červený kríž (SČK) na sociálnej sieti, utopenie býva veľmi rýchle. Hladina sa za topiacim človekom uzavrie približne za 20 až 60 sekúnd. Podľa polície patrí medzi najčastejšie príčiny tragédií precenenie vlastných plaveckých schopností, vstup do vody pod vplyvom alkoholu, náhle zdravotné komplikácie či teplotný šok po skoku do studenej vody. Polícia odporúča kúpať sa len na vyhradených a ideálne strážených miestach, do vody vstupovať postupne.

SČK tiež upozorňuje, že vo filmoch je topenie sa často zobrazované veľmi dramaticky – postavy plávajú so zanárajúcou sa hlavou pod vodu a zúfalo kričia o pomoc. No pohyb topiaceho sa prakticky nemá nič spoločné s plávaním. „Vyzerá skôr, akoby liezol vo vode po imaginárnom rebríku. Hlavu má v záklone s ústami na úrovni hladiny a pretože lapá po dychu, nemôže volať o pomoc,“ ozrejmil.

Následne sa nad ním zavrie hladina. „Zo začiatku sa snaží pod vodou zadržať dych čo najdlhšie, no dokáže to maximálne pár desiatok sekúnd. Stále sa aktívne pohybuje. Potom vdýchne menšie množstvo vody, rozkašle sa a vdýchne vodu znova,“ doplnil.

Voda v pľúcach podľa odborníkov blokuje výmenu plynov v jemných tkanivách a dochádza k nedobrovoľnej kontrakcii svalov hrtana. „Vzniká pocit trhania a pálenia v hrudníku a voda sa dostáva do dýchacích ciest. Vtedy začína topiaci sa pociťovať pokoj, ktorý predchádza strate vedomia pre nedostatok kyslíka. Prestáva sa pohybovať. Nakoniec sa mu zastaví srdce a nastáva mozgová smrť,“ uzavrel SČK.

Policajti tiež vyzvali rodičov, aby venovali zvýšenú pozornosť deťom pri vode a nenechávali ich bez dozoru ani na krátky čas. Podľa nej môže práve zodpovedné správanie výrazne znížiť riziko ďalších tragédií počas pretrvávajúcich horúčav.

SČK odporúča pri pobyte detí pri vode využívať kvalitné a certifikované plavecké pomôcky, ktoré zvyšujú ich bezpečnosť a viditeľnosť. Medzi vhodné patria plavecké rukávniky či certifikované plavecké vesty, ktoré poskytujú oporu a vztlak, pričom je dôležité, aby zodpovedali hmotnostnej kategórii dieťaťa a boli správne upevnené.

Zároveň upozorňuje, že nie všetky pomôcky slúžia na ochranu pred utopením – napríklad penové dosky či nafukovacie kolesá majú skôr výcvikový alebo rekreačný charakter a nezaručujú bezpečnosť vo vode. Ani kvalitná plavecká pomôcka však nenahrádza neustály a nevyhnutný dohľad dospelej osoby.

V prípade, že sa človek stane svedkom topenia, mal by okamžite privolať pomoc na tiesňovej linke 112 a do vody vstupovať len vtedy, ak tým neohrozí vlastný život. Netreba preceňovať svoje plavecké schopnosti ani fyzické sily a vyhýbať sa nadmernej konzumácii alkoholu pred vstupom do vody. Zároveň radí, aby ľudia nechodili k vode sami a počas plávania na seba navzájom dohliadali.

Zdroj: tasr