VIDEO Dekan Burda: Je pozitívne, že ÚŠP končí. Možno sa konečne dočkáme poriadneho vyšetrovania!

Ústavný súd ohrozuje právny štát? Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda hodnotí pozitívne, že zanikne Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Otvorí sa tým priestor na vyšetrenie podozrení z možných manipulácií trestných konaní. Hlavný cieľ zmien, a to návrat právneho štátu, podľa neho ostáva zachovaný. Burda to uviedol pre TASR v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu (ÚS) SR o pozastavení účinnosti trestných kódexov. Docent Burda bol prednedávnom i hosťom v našej relácii Bez Cenzúry (viď video nižšie), kde sa vyjadril podrobnejšie k tomu, ako ÚŠP na čele s Lipšicom fungovala. Alebo skôr nefungovala..

Koniec ÚŠP

„Dôležité je, že ústavný súd zároveň ponechal účinnosť mnohých dôležitých zmien v rámci trestného procesu. Teda až na dve ustanovenia nepozastavil účinnosť zmien v Trestnom poriadku.

Pričom tieto zmeny majú priniesť oveľa väčšiu transparentnosť do vyšetrovania trestných činov, čo treba hodnotiť veľmi pozitívne,“ povedal dekan. Rozhodnutie ÚS je podľa neho nevyhnutné rešpektovať a riadiť sa ním.

Zároveň priblížil, že ÚŠP zanikne a prevažná väčšina zmien v trestnom konaní, ktoré ho majú stransparentniť, bude účinná. „Zmeny samotného Trestného zákona vrátane zmien v sankcionovaní zatiaľ nenadobudnú účinnosť a bude sa o nich rozhodovať neskôr,“ ozrejmil Burda.

Vláda nešla proti Ústave

Na novele Trestného zákona a ďalších zákonov nevidí nič protiústavné, a to ani potencionálne, čo by si vyžadovalo pozastavenie účinnosti.

Zdôraznil, že ÚS v tomto prípade nerozhodol o protiústavnosti, len dočasne rozhodol o pozastavení účinnosti, aby získal viac času na rozhodovanie. To môže podľa Burdu trvať aj niekoľko rokov.

Nadpráca?

„Ústavný súd podľa mňa urobil chybu, keď pozastavil účinnosť celého článku I – teda priamo zmien v Trestnom zákone. Ateda aj tých ustanovení, ktoré nemali ako vzbudiť pochybnosť o svojej prípadnej protiústavnost.

A to vrátane tých ustanovení, ktoré mali ochrániť spoločnosť pred násilnými páchateľmi a ktoré ešte v septembri výrazne presadzoval premiér Ľudovít Ódor, a vrátane tých ustanovení, ktoré reagovali na predchádzajúci nález ústavného súdu o protiústavnosti povinného trestu prepadnutia majetku,“ uviedol dekan Právnickej fakulty UK BA.

Ústavný súd ohrozuje právny štát?

Burda poukázal na to, že ÚS odmietal rozhodovať o zákonoch nepublikovaných v Zbierke zákonov SR a teraz „urobil obrat o 180 stupňov“. Týmto podľa neho zásadným spôsobom vniesol do procesov neistotu.

„Ústavný súd nie je druhý zákonodarca, a preto si myslím, že v tomto prípade išiel úplne na hranu svojich kompetencií a ak by sa takéto prípady mali opakovať, podľa konkrétnych okolností sám ÚS by mohol podkopávať základy fungovania právneho štátu z hľadiska trojdelenia štátnej moci,“ skonštatoval.

Zdroj: tasr