Ústav pamäti národa reaguje na novelu o nemorálnosti komunistického režimu

Ústav pamäti národa (ÚPN) víta každú iniciatívu, ktorá vedie k účinnejšiemu vyrovnaniu sa s nedemokratickou minulosťou vrátane legislatívy zameranej proti propagovaniu nedemokratických režimov a ich predstaviteľov. V reakcii na prijatú zmenu zákona, ktorou sa zakazuje osádzanie pamätníkov a pomenovanie ulíc po predstaviteľoch nedemokratických režimov, uviedol šéf Kancelárie ÚPN Jerguš Sivoš.

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili v uplynulom týždni novelu zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Okrem iného sa v nej zakazuje umiestňovať na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach texty, vyobrazenia a symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim založený na komunistickej, fašistickej či nacistickej ideológii alebo jeho predstaviteľov. Zakázať sa má aj pomenovávanie ulíc po predstaviteľoch týchto režimov.

Novela jasne určuje, kto je predstaviteľ režimu

V prípade pochybností o tom, či sa osoba považuje za predstaviteľa režimu, má záležitosť posúdiť ÚPN. „Schválená novela zákona jasne určuje, kto je považovaný za predstaviteľa režimu, a zároveň určuje výnimku pre predstaviteľov, ktorí sa zapojili do odboja proti režimu. V praxi by teda nemalo k problémom dochádzať,“ skonštatoval Sivoš k posudzovaniu osôb.

Za predstaviteľov sa budú považovať členovia orgánov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska na okresnej a vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby podieľajúce sa na komunistických zločinoch v období od 25. februára 1948 do 30. novembra 1989. Má ísť tiež o osoby, ktoré boli členmi orgánov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany na župnej a vyššej úrovni, príslušníkov bezpečnostných zložiek štátu a osoby podieľajúce sa na nacistických zločinoch v období od 14. marca 1939 do 9. mája 1945.

Protichodné reakcie už vyvolala busta Vasiľa Biľaka

K tomu, či v súčasnosti existujú pokusy o umiestňovanie tabúľ či pamätníkov kontroverzným osobám, sa ÚPN nevyjadril. „K iniciatívam vedúcim k umiestňovaniu pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ sa bude Ústav pamäti národa vyjadrovať až vtedy, keď bude v zmysle novely zákona oficiálne oslovený príslušným orgánom na vypracovanie vyjadrenia k danej osobe,“ odpovedal Sivoš.

V minulosti vyvolala protichodné reakcie busta bývalého komunistického predstaviteľa Vasiľa Biľaka. Odhalili ju v jeho rodnej obci Krajná Bystrá v okrese Svidník 21. februára 2015, rok po jeho smrti. Veľká časť občanov to vnímala ako provokáciu, lebo jeho meno sa spája s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 do Československa. Hneď na druhý deň po odhalení pamätníka ho aktivisti postriekali červenou farbou. Bustu Biľaka krátko po jej poškodení niekto ukradol.

K činu sa prihlásili výtvarníci Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz. Obvinili ich z prečinu poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva. V máji tohto roka im Krajský súd v Prešove potvrdil dvojmesačný podmienečný trest s odkladom na 18 mesiacov. Súd im tiež uložil náhradu škody vo výške 80 eur.

Zdroj: tasr, foto: tasr