Trnavský knižný špeciál

Drevený tato a jeho rozprávkové varechy (vek 5 – 10 rokov)

V decembri minulého roka nás opustil slovenský básnik, dramatik, spisovateľ a textár  Tomáš Janovic. Zanechal trvalú stopu aj v literatúre pre deti, nezameniteľnými aforizmami a esejami obohatil literatúru pre dospelých. Vďaka Drevenému tatovi sa s deťmi ocitnete v žuvačkovom i kľúčikovom kráľovstve. Zistíte, čo sa stane, ak zasadíte telefón. Krátke autorské rozprávky dopĺňajú vtipné básničky, ktoré svoje ratolesti naučíte raz dva. Texty vystihujú hravé obrazy, hra so slovami – jazykolamami. Ako bonus si tak s deťmi precvičíte výslovnosť. Knihu v roku 1984 zapísali na Čestnú listinu IBBY. 

Krajina Agord (vek 10 – 17 rokov)

Daniel Hevier už roky zásobuje literárny svet originálnymi dielami. Dôkazom je jeho Krajina Agord. Názov tajomnej krajiny nadobúda úplný zmysel čítaním sprava doľava (Droga; ide o tzv. úplný palindróm). Hlavná hrdinka Lucinka sa ocitne v rozprávkovej krajine. Tá je metaforou drogovej závislosti, často prameniacej z pocitu opustenosti, zbytočnosti. Použité metafory a obrazy sú číre. Ukazujú nástrahy pokušenia, zúfalstva. Postavy Letišukop, N. A. T. A. S. a Relíd (teda Pokušiteľ, Satan a Díler) dotvárajú pôdorys príbehu. Sú ale porazení. Láska a chuť žiť skutočný život víťazia. Autor pri písaní diela spolupracoval s odborníkmi na drogovú prevenciu. Ide o vôbec prvé dielo tohto charakteru na svete. 

Už nikdy neuvidím svet (dospelý čitateľ)

Úspešný turecký spisovateľ a novinár Ahmet Altan ponúka čitateľovi nevšedný príbeh. Hlavný hrdina románu sa ocitá za mrežami. Dôvodom sú jeho články vraj s protištátnym rázom. Život sa otočí naruby. Rozprávač je odsúdený na doživotie. Nemá možnosť zvrátiť súdne rozhodnutie. Nikdy neuvidí milovanú rodinu. Nebude môcť žiť ako predtým. Zostáva mu len cela, spoluväzni, myšlienky, ktoré tlmočí čitateľovi. V nich nachádza svoju slobodu. Ahmet Altan píše svoje memoáre ako obraz doby, neslobody. Turecké súdy autora v roku 2018 odsúdili na doživotie, v roku 2021 bol prepustený na slobodu. Spisovateľka A. L. Kennedyová o memoároch napísala: „Prečítajte si ich – utvrdíte sa v tom, prečo vôbec čítať, prečo sa vôbec ktosi zapodieva písaním.“