V seriáli 50 osobností prináša redakcia eReportu portréty ľudí, ktorí sa v nedávnej minulosti mimoriadne zaslúžili o rozvoj Slovenska. Vedci, významní ľudia priemyslu, novinári, umelci aj ďalší, o ktorých možno nepočujete každý deň. Často pre ich skromnú pracovitosť. A predsa patria k tomu najlepšiemu, čo doma máme.
Píše sa rok 2014 a vzťahy vnútri Slovenskej akadémie vied sú napäté. Predstavitelia vrcholného orgánu akadémie, snemu, komunikujú potrebu vymeniť predsedu Jaromíra Pastorka.
Pastorek je síce popredný vedec, biochemik, ale má aj veľmi konfliktný komunikačný štýl. Navyše, napriek jeho uisteniam, že ho akadémia potrebuje, pretože má dobré vzťahy s vládou a premiérom sa inštitúcia potáca v dlhodobej finančnej podvýžive.
V napätej atmosfére viacero ľudí navrhne, aby žezlo predsedu prebral tajomník akadémie Pavol Šajgalík. Myšlienka má okamžite takmer univerzálnu podporu.
Zdroj: Pavol Šajgalík. Foto:tasr
V januári 2015 Pavol Šajgalík preberá funkciu šéfa našej najváženejšej vedeckej ustanovizne.
Zaujali ho materiály
Pavol Šajgalík pôvodne akoby nebol predurčený na cestu do špičky domácej vedy. Nebol zlým žiakom, no ani výnimočným. V Bratislave vyštudoval vtedajšie gymnázium Makarenkova, ktoré rozhodne nepatrilo medzi tie prestížne, slúžila skôr ako odkladisko pre tých, ktorí sa nedostali inam.
No aj počas štúdií Šajgalík demonštroval vlastnosť, ktorú tak oceňovali jeho kolegovia neskôr. Bol trpezlivý, keď získal presvedčenie, že niečo má cenu, starostlivo sa tomu venoval.
Počas štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK ho zaujali keramické materiály. Tým sa začal aj profesionálne venovať, najprv na Fyzikálnom ústave SAV, potom na Ústave anorganickej chémie, kde sa stal aj riaditeľom.
Hoci pôvodne išlo o vednú odbor menej prestížny ako napríklad teoretická či experimentálna fyzika, materiálová veda získala ku koncu 20. storočia veľký význam pre ďalší rozvoj priemyslu ale napríklad aj medicíny.
Úspešný vedec
Pavol Šajgalík sa jej trpezlivo venoval. Navrhol napríklad kompozit so samodetekčnou schopnosťou, ktorý sám predpovedá miesta vzniku trhlín. Navrhol tiež rezné nástroje z keramických materiálov s vlastnosťami významne prevyšujúcimi dovtedy bežne používané priemyselné nástroje.
Postupne pribúdali citácie v prestížnych vedeckých žurnáloch aj spolupráca po celom svete, vrátane Číny. V roku 2006 sa tiež stal slovenským Vedcom roka.
Postupom sa jeho snom stalo vytvoriť na SAV silné centrum pre materiálový výskum. Veď nebol jediným známym materiálovým vedcom akadémie. Z mediálne slávnych možno spomenúť napríklad Františka Simančíka, ktorý sa venuje penovému hliníku, perspektívnemu materiálu vhodnému napríklad pre automobilový priemysel. No úspešných vedcov v oblasti materiálovej vedy je v SAV celý rad, aj preto postupne Šajgalík dospel k snu sústrediť ich na jedno miesto.
Šajgalíkovo úsilie na tomto poli bolo korunované, už počas jeho predsedníctva, vytvorením Centra pre výskum pokročilých materiálov CEMEA.
Pán predseda
Po príchode na predsednícky post išla veda bokom, Šajgalík sa musel venovať výhradne riadeniu inštitúcie postihnutejvnútornými rozpormi aj problémami s financovaním. Vďaka pochopeniu vtedajších ministrov financií aj vedy a školstva Petra Kažimíra a Juraja Draxlera dosiahol zvýšenie financovania SAV aj zmluvu so štátom, ktorá SAV garantovala určitú úroveň financovania na ďalšie roky.
Zdroj: Pavol Šajgalík. Foto: tasr
Postupne sa tiež podieľal na tom, že po mnohých peripetiách štát materiálne zrovnoprávnil akadémiu s vysokými školamitým, že do nej vložil majetok a umožnil ponechávať si zarobené financie.
Kriticky možno poznamenať, že akadémia tieto možnosti nevyužila a dodnes je takmer výhradne závislá na financovaní štátu, partnerstvá s komerčným sektorom napriek prísľubom ostávajú zriedkavé.
Nasledovníkovi nechal ambiciózny plán ďalšieho rozvoja
Napriek tomu však medzičasom ustali vnútorné rozpory medzi rôznymi ústavmi, akadémia sa viac otvorila svetu, má tiež viacročný plán ďalšieho rozvoja. Pavol Šajgalík, pôvodne len „náhradník“ za Pastorka, nakoniec pôsobil ako predseda SAV celé desaťročie. V januári odovzdá žezlo svojmu mladšiemu kolegovi Martinovi Venhartovi.
Mohlo by vás zaujímať:
Ešte pred odchodom stihol doterajší predseda prezentovať projekt rozsiahlej prestavby areálu SAV na Patrónke do modernej formy. Nebude jednoduché na tento ambiciózny projekt nájsť financovanie, no Pavol Šajgalík bude všetko nepochybne starostlivo sledovať aj zo zaslúženého dôchodku.
Zdroj: ereport
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
SERIÁL 50 osobností: Tichý diplomat vedy – Pavol Šajgalík