Advokát Magál: Ak súd ignoruje záväznú judikatúru ESĽP a spoločnosť glorifikuje kajúcnikov, nie sme právny štát! (časť prvá)

Spravodlivosť netreba? Má byť len za niečo a pre niekoho? O tom, čo všetko nesedí nielen na prípade bývalého Špeciálneho prokurátora SR doktora Dušana Kováčika, o konaní sudkyne ŠTS Záleskej, ale i o kajúcnikoch a zásadách právneho štátu, sme sa porozprávali so známym advokátom, doktorom Erikom Magálom. Ten sa nedávno spolu s inými advokátmi, obrátil na Európsku komisiu. Dôvody sú viac ako závažné. Teda pre každého, kto sa nenachádza v právnom bezvedomí, a kto si „túžbu po krvi,“ nezamieňa so spravodlivosťou a právom.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

1. 
   Bývalý špeciálny prokurátor Kováčik neuspel so sťažnosťou voči rozsudku Najvyššieho súdu
2. 
   Daniš: Matovič má panický strach z volieb, extrémne sa bojí dňa zúčtovania!
3. 
   Remišová: Vražda Daniela Tupého sa nevyšetrila „lebo Fico.“ Vyšetrovací tím ale rozpustil Lipšic!
4. 
   ÚŠP darovala kajúcnikovi úplnú beztresnosť! Pirošíková reaguje pre eReport: Je to nezákonné!

Kováčik

Ste obhajcom Dušana Kováčika. V minulosti ste sa vyjadrili, že počas súdneho pojednávania, sudkyňa Záleská odmietla 70 dôkazov, ktoré obhajoba navrhla vykonať. Stalo sa vám ako advokátovi už niečo takéto v minulosti?

Obhajobu klientov vykonávam nielen na Špecializovanom trestnom súde, ale i na ostatných súdoch, vrátane okresných a krajských. Spôsob, akým rozhodla sudkyňa Záleská o našich dôkazných návrhoch vo veci doktora Kováčika považujem za unikátny. V negatívnom zmysle.

Je pritom nepochopiteľné, že sudkyňa rozhodla sama opakovane o ponechaní doktora Kováčika v kolúznej väzbe, pričom ako dôvod uviedla potrebu vypočutia viacerých svedkov, vrátane Borisa Beňu, Jána Hrubalu a Juraja Klimenta. Ten dokonca sám doručil súdu žiadosť, aby bol vypočutý v súvislosti s okolnosťami prepustenia Ľubomíra Kudličku z väzby.

„Naši chlapci“

Rovnako tak sudkyňa na hlavných pojednávaniach v júli a auguste 2021 avizovala, že nám bude umožnené čítať listinné dôkazy, ktoré boli súčasťou spisu. Následne 13.09.2021 inšpekcia zadržala vyšetrovateľov NAKA, medzi nimi aj Jána Čurillu a Pavla Ďurku, ktorý viedol vyšetrovanie proti doktorovi Kováčikovi. A obvinila ich zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti.

Náhla zmena

Na hlavnom pojednávaní o 3 dni po ich zadržaní sudkyňa svoj postoj k dokazovaniu zrazu razantne zmenila. Odmietla akékoľvek naše dôkazné návrhy a teda aj tie, ktorých vykonanie predtým sama považovala za potrebné. A ktorými odôvodňovala väzbu doktora Kováčika.

K náprave tohto nezákonného stavu však nedošlo ani v odvolacom konaní, v priebehu ktorého vyvstali nové dôkazy spochybňujúce obžalobu. Avšak Najvyšší súd SR taktiež bez vecného zdôvodnenia odmietol vykonať viac ako 120 nami navrhovaných dôkazov.

ESĽP

Môže sudca svojvoľne rozhodnúť o tom, že nevykoná nejaké, prípadne všetky dôkazy navrhnuté obhajobou?

Odpoveď možno nájsť v nedávnom rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Vasaráb a Paulus proti Slovenskej republike. Ktorý jasne hovorí, že už v inom prípade ŠTS konal nezákonne. A to práve z rovnakého dôvodu. ŠTS porušil práva obžalovaných tým, že bez vecných dôvodov odmietol vykonať dôkazy v ich prospech.

ESĽP vo všeobecne známom rozhodnutí Adamčo proti Slovenskej republike , ale i v mnohých iných rozsudkoch, poukázal aj na inú zásadnú vec.

A to, že je potrebné preverovať hodnovernosť výpovedí kajúcnikov, ako i ich motiváciu vypovedať. Potrebné je preveriť i to, aké možné benefity za spoluprácu s OČTK a výpoveď voči inej osobe, získajú.

Asi ste to nevypichli bezdôvodne. Alebo sa mýlim?

Nemýlite. V prípade doktora Kováčika sudkyňa Záleská v tomto smere konala ešte nepochopiteľnejšie. V odôvodnení rozsudku totiž uviedla, že ,,nebolo úlohou súdu zisťovať, aké zákonné benefity budú a či vôbec, poskytnuté svedkom, ktorí v predmetnom konaní vypovedali ako spolupracujúci obvinení.“

Spravodlivosť netreba?

Nie je tak porušené právo obžalovaného na spravodlivý proces?

V prípadoch, kedy súd bez vecného odôvodnenia odmietne vykonať dôkazy obžalovaného a nepreverí tak jeho obhajobu, dochádza celkom jednoznačne k porušeniu práva na spravodlivý proces. A to nevyplýva len z judikatúry ESĽP. Ale i z nášho právneho poriadku.

Prepustenie Kudličku

Doktor Kováčik je podľa rozhodnutia vinný z prijatia úplatku 50-tisíc eur v súvislosti s prepustením údajného bosa „takáčovcov,“ Ľubomíra Kudličku z väzby a z vynášania utajovaných materiálov z prokuratúry.

Podľa mojich informácií ale vo veci jeho prepustenia najprv rozhodoval senát sudcu Klimenta a na slobodu ho prepustil predseda ŠTS Ján Hrubala. Nemali by byť teda vyšetrovaní oni?

Pokiaľ OČTK vychádzali pri vyšetrovaní z predpokladu, že doktor Kováčik mal údajne zabezpečiť nepodanie sťažnosti proti uzneseniu o prepustení Ľubomíra Kudličku z väzby na slobodu, malo byť jednoznačne predmetom vyšetrovania aj samotné rozhodnutie sudcu Hrubalu o prepustení Ľubomíra Kudličku z väzby na slobodu. Rovnako tak aj rozhodnutie senátu doktora Klimenta, ktoré tomu predchádzalo.

Dôvodnosť potreby takéhoto vyšetrovania podporuje viacero dôkazov, vrátane výpovede Ľudovíta Makóa, podľa ktorej citujem:

,,Nejakým spôsobom mali vybavené, že sudca Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici prijme, asi peňažnú záruku a mal by ho pustiť, teda Kudličku na slobodu.“

Je skutočne pozoruhodné, že OČTK a aj súdy, bez vecných dôvodov odmietli akékoľvek dokazovanie v tomto smere. A to i napriek zjavným indíciám vyžadujúcim si vyšetrovanie aj v tomto ohľade.

Byť kajúcnikom sa oplatí

Sudkyňa Záleská odsúdila vášho klienta na 14 rokov a prepadnutie majetku. Vyjadrila sa, že je “klamár a zločinec.” Za 50 tisícový úplatok súdila aj kajúcnika Imreczeho. Tomu majetok neprepadol a dostal úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou na päť rokov. Aj keď sa tresty za rovnaké trestné činy môžu odlišovať v trestnej sadzbe, nie je toto trošku nepomer?

Ide o ukážku diametrálne a priepastne odlišného prístupu súdu ku kajúcnikom v porovnaní s osobami, ktoré vinu popierajú.

Na misku váh sa dostáva hrozba dlhoročného výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody s fatálnym majetkovým postihom na jednej strane, naproti možnosti docieliť podmienečný trest odňatia slobody s menej intenzívnym majetkovým postihom resp. so žiadnym.

Mnohokrát počúvam argument, že kajúcnik vypovedá ako svedok a teda musí vypovedať pravdu, inak mu hrozí trestné stíhanie pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy. To je argument A.

Chýba však argument B, podľa ktorého Trestný zákon umožňuje pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy pri najprísnejšej právnej kvalifikácii podľa § 346 ods. 4 Trestného zákona uložiť aj podmienečný trest odňatia slobody.

Misky váh

Teda si predstavme kajúcnika, ktorý si dá za týchto okolností, na misky váh dve neporovnateľné možnosti. Na jednej strane to je hrozba dlhoročného, ak nie doživotného výkonu trestu odňatia slobody pre vlastnú rozsiahlu závažnú trestnú činnosť.

Na druhej strane je to možnosť získať, v prípade spolupráce, benefit vo forme prepustenia z väzby, dosiahnutie podmienečného trestu odňatia slobody, ba dokonca až beztrestnosti. Taktiež neuloženie trestu prepadnutia majetku a nestíhanie ďalšej jeho trestnej činnosti.

Takýto kajúcnik môže teda kľudne vypovedať nepravdivo, a to aj pred súdom. Veď v prípade odhalenia, by mu za to hrozil zanedbateľný trest.

OČTK

Keď sme už pri kajúcnikoch, zneužíva sa podľa vás tento trestný inštitút? A je v poriadku, aby sme týchto ľudí,(napr. Imrecze mal štát spolu so Suchobom a Makóm pripraviť o 18 miliónov eur) spoločensky rehabilitovali do tej miery, že vystupujú v programoch verejnoprávnej televízie, alebo im mainstreamový denník vydá knihu? A to už nehovorím ani o tom, že firme pána Maka pridelila Matovičova vláda miliónovú štátnu zákazku..

Inštitút spolupracujúcich obvinených, ľudovo nazývaných kajúcnici, je nadužívaný a podľa môjho názoru v mnohých prípadoch i zneužívaný. OČTK prestávajú vyšetrovať.

Ruka ruku myje..

Ešte horšie je to v prípade, keď má kajúcnik postavenie univerzálneho kľúčového svedka v niekoľkých desiatkach prípadov. OČTK sa vtedy v trestnom konaní stávajú úplne závislými na osobe spolupracujúceho obvineného.

Takáto závislosť na výpovedi kajúcnika následne zapríčiňuje, že orgány činné v trestnom konaní prirodzene bránia jeho vierohodnosť a preto ani nevykonávajú dôkazy obhajoby, ktoré by ju mohli spochybniť.

Pričom sa táto závislosť následne len znásobuje tým, keď prokurátor kajúcnika po jeho úvodných výpovediach prepustí z väzby na slobodu. Takto to bolo u Makóa, Böhma a ďalších, ktorí sa dostali z väzby na slobodu po krátkej dobe.

Hlavne zákonne a nezávisle..

Položme si teda otázku, aký záujem by mali orgány činné v trestnom konaní po poskytnutí takéhoto benefitu, preverovať vierohodnosť výpovede kajúcnika.

Pokiaľ jeho výpovedi očividne ihneď uverili, za odmenu ho prepustili z väzby na slobodu a na základe takejto výpovede vzniesli obvinenie ďalším piatim osobám? Žiadny.

V krajine, kde sa piesok lial..

A ak sa vrátim k tomu, že kajúcnici sú médiami, či vládnymi politikmi doslova glorifikovaní, rýd by som poznamenal, že základnou zásadou a účelom ukladania trestov podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona je okrem iného aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Glorifikácia kajúcnikov v médiách či ich velebenie v spoločnosti poskytovaním výnosných štátnych zákaziek zrovna nenapĺňa znaky morálneho odsúdenia spoločnosťou.

V druhej časti nášho rozhovoru s doktorom Magálom, si povieme viac o samotnom podaní skupiny advokátov na Európsku komisiu. A tiež o tom, či je „politický proces“ na Slovensku len fráza, alebo smutná realita.

Zdroj: Rozsudok-Právne listy