ŠPECIÁL Desať najmocnejších ľudí štátnej správy

8. Ladislav Šimko – zodpovedá za miliardy

Generálny riaditeľ Sekcie riadenia programu Slovensko a koordinácie fondov EÚ je jedným z viacerých generálnych riaditeľov sekcií mocného ministerstva MIRRI, ktoré zodpovedajú za eurofondy a podľa znalcov tým najdôležitejším. V oblasti eurofondov sa pohybuje dlhé roky, kedysi najmä na Úrade vlády. Práve cez neho sa riešia rôzne spory a nezrovnalosti pri čerpaní obrovského balíka miliárd eurofondov pre Slovenskú republiku.

Zdroj: Ladislav Šimko, archív: MIRRI

9. Lukáš Machala – Najviac kontroverzné meno nášho zoznamu.

Generálny tajomník služobného úradu je tretia najvyššia pozícia ministerstva. Obyčajne. Neplatí to však na ministerstve kultúry, ktoré, ako hovoria zasvätení, Machala v podstate riadi. Ministerka Martina Šimkovičová totiž až donedávna nemala so štátnou správou žiadne skúsenosti. Lukáš Machala sa roky pohybuje v okolí národných strán – najprv SNS, potom Republiky, dnes znovu SNS. Podobnú pozíciu, akú zastáva na kultúre, už raz mal – na ministerstve školstva, keď bola ministerkou Martina Lubyová. Fungovanie začal napríklad tým, že začal okamžite zamestnancom diktovať, v čom môžu a v čom nesmú do práce chodiť. Podobné kroky vytvárali na ministerstve dusnú atmosféru, okrem toho ho „nemusela“ ani ministerka a tak musel po pomerne krátkom čase odísť.

10. Jaroslav Kmeť – koordinátor verejnej správy

Generálny riaditeľ sekcie verejnej správy zodpovedá za metodické riadenie verejnej správy aj napríklad za fungovanie okresných úradov. Jaroslav Kmeť patrí medzi najskúsenejších manažérov rezortu. V minulosti pracoval na vysokých postoch pre nadnárodné korporácie, napríklad Oracle či Hewlett-Packard. Neskôr robil vtedajšiemu podpredsedovi vlády Petrovi Pellegrinimu šéfa sekcie pre informatizáciu, potom prešiel na ministerstvo dopravy, ako štátny tajomník.

Legendy nedávnej minulosti

Toľko Top 10 dnešnej štátnej správy. Z minulosti, dokonca veľmi nedávnej, poznáme prípady sústreďovania moci na niektorých ministerstvách do rúk jedincov, o ktorých sa dodnes rozprávajú legendy. A nie práve pozitívne. Jednou takou legendou sa stala Marcela Zubriczká, vtedajšia generálna riaditeľka sekcie financovania fondov na MIRRI, ktorému ministrovala Veronika Remišová. Keďže tá sa riadeniu práve nerozumela, nechala – opäť, podľa legiend – ministerstvo viac-menej riadiť „sekčnej“ Zubriczkej, ktorá už mala skúsenosti s vysokým postom z ministerstva financií a na novom ministerstve vraj riadila všetko, čo sa dalo. Pohár nespokojnosti zamestnancov vykypel, keď jeden z nich na svoj Facebook zavesil tvrdú kritiku pani generálnej, čo sa stretlo so všeobecným kvitovaním a masívnym repostovaním. Ešte legendárnejšou sa stala Veronika Gmiterko, ambiciózna žena s minimálnymi manažérskymi skúsenosťami, z ktorej vtedajší minister Eduard Heger spravil generálnu tajomníčku služobného úradu.

Zamestnanci ministerstva, ktoré v minulosti patrilo medzi najprofesionálnejšie riadené, sa na ambicióznu a vrtošivú pani medzi sebou zvykli hromadne sťažovať

Zvyšky minulosti

Tieto časy pominuli, keďže nová koalícia nasadila smer profesionálnejšieho riadenia. A väčšina naozaj mocných, vysokopostavených úradníkov má, ako sme uviedli, reálne, profesionálne skúsenosti. Napriek tomu aj dnes v úzadí štátnej správy počuť nespokojnosť, týka sa zväčša toho, že na niektorých úradoch sú dodnes vo vysokých funkciách usadení ľudia veľmi typicky, ideologicky spätí s predošlou érou.

Zdroj: eReport, fb/nekrmtenasodpadom