Sociologička otvorene o Kuciakovej vražde: Zneužila ju táto skupina!

Dnes Najvyšší súd rozhoduje o megakauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Od úkladnej vraždy prešli už vyše tri roky a celá udalosť poriadne otriasla celou spoločnosťou doslova v základoch. EReport oslovil k téme sociologičku Zuzanu Kusú. Ako tragédia dvoch mladých ľudí ovplyvnila chod krajiny a kto z tragédie najviac ťažil?

Najvyšší súd si dnes posvieti na ostrosledovanú kauzu. Za účasť na vražde bol už na 25 rokov odsúdený Tomáš Szabó. Špecializovaný trestný súd už rozhodol aj o obžalovaných Alene Zsuzsovej a Marianovi Kočnerovi. Tým pre nedostatok dôkazov vinu neodklepol. Prokurátor sa ale odvolal a posledné slovo má práve najvyšší súd. Buď dá pezinskému „špeciálu“ za pravdu alebo vráti prípad späť do súdnej siene.

Najvyšší súd rozhoduje aj o osude Mariana Kočnera. – Foto: tasr

Prekreslenie politickej mapy

K dvojnásobnej vražde došlo 21. februára v roku 2018. Nešťastná udalosť otriasla Slovenskom a mnoho Slovákov vyšlo do ulíc masívne protestovať voči aktuálnej vláde. Tá nakoniec prešla masívnou rekonštrukciou a Roberta Fica v premiérskom kresle vystriedal Peter Pellegrini. Akou cestou si ale Slovensko prešlo od tragédie vo Veľkej Mači?

Ján kuciak a Martina Kušnírová. – Foto: FB/IM

„Určite to vtedy zatriaslo politickou scénou,“ myslí si sociologička Kusá. Odborníčka podčiarkla, že udalosť určite zmenila politickú mapu na Slovensku, no ako to ovplyvnilo spoločnosť neskôr ešte aj v spojení s korona krízou sa nedá jednoznačne zhodnotiť.

Sociologička Zuzana Kusá. – Foto: Sociologička Zuzana Kusá. Foto: FB/ZK

Čiernobiely obraz sveta

„Aj voľby hrali s tou kartou boja dobro voči zlu. Politici túto strašnú vec buď využili priamo alebo nepriamo na to, aby nastolovali čiernobiely obraz sveta,“ zhodnotila Kusá. Zároveň podotkla, že to robia súbežne aj sociálne siete.

„Robia sa tam skupiny nás voči nim. Veľmi ostro to tam ľudia oddeľujú. K tejto téme bolo v zahraničí urobených viacero výskumov. Existencia sociálnych sietí bola spojená s nádejou, že to prispeje k nejakej väčšej demokratizácii spoločnosti v súvislosti s účasťou spoločnosti na verejných veciach. A malo to podporiť celospoločenský dialóg. Evidentne to ale prispieva k tomu, že dialóg má stále väčšie a väčšie bariéry,“ vysvetlila Kusá.