Slavo Jurko na hrane: Svoj štýl neopustím, na chybách pracujem

Momentálne patríte medzi najvychytenejších moderátorov eventov a spoločenských akcií u nás. Ako vás poznačila vlna korony?

Asi ako každého, kto bol zvyknutý na šialený kolobeh a ten sa odrazu zastavil. Našťastie som mal relatívne dobré leto, takže povedzme štyri až päť mesiacov z roka som stihol odrobiť, ale o najlepších sedem som prišiel. Ak ma môj ekonóm neklame, nemám žiadnu šancu dostať akúkoľvek kompenzáciu, takže to treba asi len prijať, lebo všetko iné je len zbytočné znervózňovanie sa nad niečím, čo neovplyvním.

O koľko kšeftov ste prišli?

Nerátam to a snažím sa na to myslieť minimálne. Ale to číslo je určite trojciferné. Skôr sa na to pozerám cez dni, ktoré neboli síce tentoraz pracovné, ale neboli ani premrhané, lebo som ich všetky prežil s rodinou. Práca sa skôr či neskôr vráti. Stále je veľmi veľa iných ľudí, ktorí sa dostali v tomto období na pokraj prežitia, a na tých si spomeniem pri náznaku sebaľútosti.

Váš humor je povestný, no občas prestrelíte a pohybujete sa na hrane.

Humor je základ. Lepšie povedané zmysel pre humor. Rokmi som sa naučí bleskovo vycítiť, v akej skupine sa nachádzam, čo si môžem dovoliť aj v závislosti od typu podujatia. Mám rád, keď som medzi ľuďmi s podobnou DNA, ako mám ja, navyše dosť klientov mám stabilných, a tak už viem, čo od seba môžeme očakávať. Neopustím svoj štýl, viem, kde mám silné a kde slabšie stránky. Na chybách pracujem, lebo som maximalista a vlastné nedostatky ma štvú veľmi, ale najväčšou chybou by bolo na staré kolená meniť niečo, na čom som pracoval dvadsať rokov.

Napriek nespornému talentu ste na televíznych obrazovkách nedostali až taký veľký priestor. Nevnímate to ako nespravodlivosť?

Asi je všetko tak, ako má byť. Občas nad tým rozmýšľam, a je to sen, ktorý mám, ale že by som kvôli tomu nespával, to nie. Raz sa mi v oblasti zábavy podarilo vyhrať veľký konkurz a dostal som program v prime time, ktorý rozhodne neprepadol, práve naopak. Bolo to však už pred trinástimi rokmi, odvtedy podobná šanca neprišla, možno aj preto, že mám nálepku človeka zo športu. S tým sa bojovať nedá, ja šport milujem, komentujem a moderujem ho, ale stále je to len môj koníček. Možno si len treba počkať.