Slavo Jurko na hrane: Svoj štýl neopustím, na chybách pracujem

Patrí medzi najvychytenejších športových a eventových moderátorov. Svoju kariéru začínal vo Fun rádiu, ktoré bolo pre neho obrovskou školou. Hoci aktuálne prišiel o nemalé peniaze, nesmúti. Čas s rodinou je pre neho najpodstatnejší. Slavo Jurko (42) v rozhovore priznáva aj to, že kariéra už pre neho nie je na prvom mieste.

Slavo, svoju kariéru ste začínali vo Fun rádiu. To bola pre všetkých moderátorov najlepšia škola. Čo všetko ste sa tam naučili?

Keď som prišiel do Fun rádia, mal som dvadsať rokov. A naučil som sa tam všetko. Mal som už za sebou iné tri rozhlasové skúsenosti, takže úplný zelenáč som nebol a priniesol som si aj isté sebavedomie. Štyri roky som sa venoval športu a potom som dostal šancu v rannej šou, ktorú som spolumoderoval ďalšie štyri roky. Prešiel som teda aj fázou čakania, aj fázou parádnej práce. Treba povedať, že človek si od každého kolegu zoberie niečo – od jedného svedomitosť, od iného pracovitosť, ďalší bol výborný v improvizácii, ale pre mňa najkomplexnejší príklad výborného rozhlasového moderátora bol Miňo Urbaník.

Patríte medzi moderátorov, ktorí vyšli z rádia. Ktorých kolegov z rádia, či televízie si vážite pre ich prácu?

Sledujem médiá dlhodobo a pomohol by som si trochu športom, v ktorom sa mi páči oddanosť jednej značke, resp. jednému klubu. To je ale privilégium, ktoré nemá každý. Aj ja som si veľakrát povedal, aké by bolo skvelé stále robiť vo Fun rádiu a nemusieť riešiť iné veci, ale nevyšlo to. Ja by som teda toto kritérium nesplnil, a to ani na televíznom, ani na rozhlasovom poli, lebo som nemal to šťastie spojiť sa s niečím, čo by trvalo dlho, a tým pádom musím vychádzať zo vzniknutej situácie. Páčia sa mi však takí, ktorí ťahajú roky niečo zmysluplné, ako napríklad Václav Moravec v ČT. Svojho času a mi páčil Milan Markovič, ale príkladov by sa našlo určite viac.