SERIÁL 50 osobností: Jozef Masarik – Fyzik, ktorý prešiel top laboratória sveta

V seriáli 50 osobností prináša redakcia eReportu portréty ľudí, ktorí sa v nedávnej minulosti mimoriadne zaslúžili o rozvoj Slovenska. Vedci, významní ľudia priemyslu, novinári, umelci aj ďalší, o ktorých možno nepočujete každý deň. Často pre ich skromnú pracovitosť. A predsa patria k tomu najlepšiemu, čo doma máme.

Na čo zo svojej kariéry spomína Jozef Masarik najradšej? Spomienok má veľa, ale osobitne rád sa vracia k prvému zahraničnému pobytu. Bolo to v slávnych laboratóriách v Los Alamos, historicky spojenými napríklad s vývojom prvých jadrových bômb.

To však bolo dávno. A výskum profesora Masarika bol vždy mierumilovný, venuje sa najmä jadrovej fyzike aplikovanej na atmosféru Zeme a na iné planéty.

Letec alebo kozmonaut? Jadrový fyzik!

„Bol to môj prvý dlhodobý zahraničný pobyt, v nádhernom prostredí severného Nového Mexika a v kolektíve špičkových odborníkov,“ spomína. „Pracovné podmienky boli také skvelé, že moje výsledky boli limitované len mojimi schopnosťami. Okrem toho, tam som si založil rodinu a narodil sa nám tam syn.“

Okrem toho si pán profesor prešiel pobytom na inštitúte Maxa Plancka v Mainzi, dlhé roky vyučoval na ETH Zurich, spolupracoval na projektoch NASA.

Pôvodne chcel byť letcom alebo kozmonautom. Kvôli slabému zraku boli tieto ciele nereálne, preto ale presedlal na jadrovú a nuklidová fyziku, s ktorou skúma procesy v atmosfére a na iných planétach. 

Ešte nedávno sa tak napríklad podieľal na projekte pre americkú NASA, ktorý skúmal, či na jednom z planét Jupitera, Európe, môže byť voda. Mal na starosti časť simulácií. (Odpoveď je áno, môže.)

Manažér vedy aj popularizátor

Okrem rozsiahlej vedeckej práce má profesor Masarik za sebou až neuveriteľne činorodú prácu pre vedu. Na bratislavskom MatFyze, ktorý vyštudoval, neskôr dlho pôsobil ako dekan. Potom presedlal na stoličku prorektora Univerzity Komenského. 

Popri tom bol dlhé roky predsedom správnej rady Agentúry pre podporu vedy (APVV), čo je verejná grantová agentúra Slovenskej republiky. Neúnavne propagoval vedu v médiách, aj cez rôzne popularizačné projekty, ktorých sa zúčastňoval.

A, samozrejme, vyučoval. Dnes jeho bývalí študenti pôsobia na popredných svetových univerzitách, aj v prestížnom výskume pre komerčný sektor.

A tak aj v podmienkach podvyživenej slovenskej vedy pomáhal robiť špičkový výskum a pripravovať budúce generácie vedcov. Bohužiaľ, pre neochotu vlády financovať vedu riadne jeho študenti končia veľmi často za hranicami SR.

S lakonickým úsmevom reagoval aj na útoky

Napriek tomu, že sa vždy vyhýbal vstupovaniu do výsostne politických záležitostí, neušiel kontroverzii. V roku 2017 podpísal vyhlásenie kritizujúce neriadenú migráciu do Európy. Okamžite sa proti nemu v časti tlače spustila kampaň, v jednom denníku o ňom dokonca napísali, že sa „zbláznil“. 

Pán profesor to prešiel s tradične lakonickým úsmevom a naďalej sa nevzrušene venoval svojim projektom. A hoci nedávno dosiahol oficiálne dôchodkový vek, vede sa venuje dodnes. 

Skromne, neúnavne a úspešne.

Zdroj: eReport