Jedným metrom „očisty?“ Imrecze svedčí proti Kaliňákovi i Mikulcovi. Prvého obžalovali, druhého nik ani nezačal vyšetrovať

Rozviazané ruky? Alebo právny štát tak trochu naruby? S prímesou arogancie moci a plnenia niekoho príkazov? Nebol to Igor Matovič, ktorý rozprával, že „voľby musia byť, čo najneskôr, aby OČTK ešte mohli konať?“ Už len, to, že toto rozpráva politik, z ktorého strany pochádza minister vnútra a, ktorý bol v tej dobe preukázateľne tieňovým stále premiérom, má s právnym štátom asi toľko, ako keď APOLITICKÝ policajný prezident zvolá tlačovku, kde rozpráva o Smere. Samozrejme, akoby povedal šéf NAKA, „oni predsa nemôžu za to, že vyšetrovať treba len opozíciu.“ Je to ale naozaj tak?

Tento článok, alebo skôr akýsi komentár, nemá byť obhajobou ex ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Ani obžalobou odvolaného ministra vnútra Romana Mikulca. Autorka textu sa v ňom pomocou faktov, chce dopátrať k odpovedi o tom, či má polícia naozaj tie „rozviazané ruky,“ sme ešte právny štát( V podstate táto otázka je asi zbytočná, pri vláde, ktorá porušuje ústavu SR) a tiež, či tá „očista spoločnosti,“ niekomu tak trochu „neprerástla cez hlavu.“

Imrecze

František Imrecze mal spolu s Ľudovítom Makóm, Michalom Suchobom, obrať štát na DPH o závratných 18 miliónov eur. A to len v jednej z káuz, v ktorých bol obvinený. Pol roka strávil vo väzbe, kde sa stal jedným z hlavných kajúcnikov vládneho systému „očisty.“

Pani sudkyňa Záleská, mu vymerala peňažný trest v praxi 0,00 eur, keďže 202 OOO eur, ktoré mu stanovila zaplatiť, mu údajne už zabavila NAKA pri jeho zadržaní. Neprepadol mu majetok, nešiel do väzenia.

Mikulec

„Pán Kajúcnik,“ okrem iného vypovedal, že súčasný minister odvolanej Hegerovej vlády, vzal 100 000 eur ako úplatok. V tejto kauze dokonca existuje i nahrávka.

Z nej sme sa dozvedeli, že Mikulec mal tento úplatok vziať práve od Imreczeho. A to za to, že práve firma SAP Slovensko, ktorú vtedy zastupoval, dodá vojenskej tajnej službe systém hľadania neštrukturovaných dát v dokumentoch – Palantir. 

NAKA Mikulcovi nevykopla dvere, nekonala ani ÚŠP. Veď predsa Jaroslav Naď a Eduard Heger povedali, že to nie je pravda. To isté vyhlásil aj Roman Mikulec. A bolo.

Kaliňák

Mal pre istotu nie od Františka Imreczeho úplatok prevziať, ale mu ho dať, Presnejšie, mu mal ako bežnému zamestnancovi „dorovnávať plat.“ Nuž, v tomto asi Robert Kaliňák bude držať akési celosvetové prvenstvo. Minister, ktorý platí zamestnancovi k platu úplatok, aby robil.

Ale dobre, vráťme sa k faktom. Ten istý Imrecze, ktorý teda vypovedal o úplatku Mikulca, si zrazu „spomenul,“ že vlastne keď bol na Finančnej správe, tak mu „Kali“ dorovnával plat. Podľa všetkých dostupných medializovaných informácií, sa to(ako zvyčajne) neopiera o priehršť ďalších a ďalších dôkazov.

Nuž, ale ako nám nedávno vysvetlil šéf NAKA, a pred ním istý prokurátor ÚŠP, „keď je zrejmé, že obvinená osoba skutok spáchala, je zrejmé aj to, že dôkazy sa predsa nájdu v priebehu konania..“

Problémom je, že náš Trestný poriadok hovorí niečo úplne iné, ale tak zas, kto by sa už zaoberal nejakými zákonmi detailne a dodržiaval ich „doslova a do písmena,“ všakže..

Rozviazané ruky?

Za túto výpoveď Františka Imreczeho, Lipšicova ÚŠP Kaliňáka najprv obvinila, neskôr prokurátor ÚŠP podal voči exministrovi vnútra obžalobu.

O tom, či je v súlade s princípmi právneho štátu, aby sa to dozvedel Denník N skôr, ako samotný obžalovaný, by sme mohli polemizovať. Právne to neobstojí, akurát, že súčasná vládna moc už z toho urobila akúsi „novodobú právnu obyčaj.“

Otázkou ale zostáva. Ak sme teda v procese „očisty“ a platí „padni komu padni,“ polícia má „rozviazané ruky,“ a Heger, Remišová, či Matovič do bezvedomia tliachajú o právnom štáte, prečo je na základe výpovede toho istého svedka niekto obžalovaným a niekto stále ministrom?( O Imreczeho výpovedi na Mikulca sa pritom vie už od leta 2021.)

Rovní a tí rovnejší

V čom sa tieto dva prípady, postavené na výpovedi toho istého svedka odlišujú? A prečo NAKA a ÚŠP nekonajú v oboch prípadoch rovnako?

Alebo keď pán Imrecze vypovedá niečo na kohosi z bývalej vlády je vysoko dôveryhodným, ale túto svoju dôveryhodnosť stráca v momente, keď vypovedá proti niekomu zo súčasnej(odvolanej) vládnej garnitúry?

Dvojaké metre a právny štát

Ono to už tak trochu začína vyzerať, ako v iných dvoch kauzách. V jednej figuruje istý sudca, ktorému hrozí, že ho vyzlečú z talára, „lebo sa mal vylúčiť pre zaujatosť z konania a tak neurobil.“ Teda „nekonal nezávisle.“

Kým, na druhej strane, tu máme NEZÁVISLÚ sudkyňu, ktorá, hoci si volala s istým mafiánom, súdila ľudí, o ktorých sa predom vyjadrovala ako o sviniach, ktorí si zaslúžia tvrdé tresty, a ktorá už pár krát rozhodla o väzbe NEZÁNKONNE, sa žiadneho disciplinárneho trestu obávať nemusí. „Lebo kiežby sme mali takých sudcov viac..,“

Zdroj: Pluska, FB R.M., FB R. K.