Trnava je plná inšpiratívnych ľudí, ktorí sa svojej práci venujú so záujmom a so snahou pomôcť, zlepšiť a urobiť svet okolo seba krajším. Naše pozvanie prijímajú ľudia z rôznych oblastí pôsobenia. Dnešnou hostkou je pani Eliška Sabo, fotografka a manželka obľúbeného záložníka trnavského Spartaka Erika Saba.
„Čas je pominuteľný a nič netrvá večne. Reálna fotka nám vždy pripomenie ten okamih, moment, ktorý sme prežívali.“ Eliška Sabo
Rodina ako istota a zázemie
Manželia Eliška a Erik Sabovci sa spoznali v Trnave. Vďaka futbalovej kariére Erika Saba okúsila ich rodina život v Grécku, v Izraeli, na tureckom Cypre. Úprimná radosť ich detí a spoznávanie nových zákutí priviedli pani Elišku k fotografovaniu. Jej fotky zachytávajú život taký, aký je. Sú mementom krásnych chvíľ a vzácnych zážitkov. Priznala, že ich tri deti Sebastián, Sabínka a Simeon sú pre ňu nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Tento pocit by cez svoje fotografie rada dopriala aj tým, ktorých fotografuje.
Aký je život po boku futbalistu z pohľadu manželky?
Musím povedať, že to vnímam veľmi pozitívne aj moje deti. Je pravda, že doterajší život sme museli prispôsobiť jemu. Bol ovplyvňovaný jeho kariérou, ale vnímam to tak, že je to súčasť tejto futbalovej etapy nášho života. Ak sme chceli žiť po jeho boku, zdieľať jeho úspechy, byť mu oporou aj teda, samozrejme, nejaké pády, ktoré prišli vo futbalovej kariére. Naše deti sa narodili do tejto futbalovej etapy, do tohto života, takže si myslím, že to vnímajú veľmi prirodzene, žijú futbalom spolu s nami.
Musíte prispôsobovať rodinný život tréningom, zápasom? Ako to v realite funguje?
Áno, najmä tréningom a zápasom. Keď sme žili v zahraničí, musím povedať, že sme nemali žiadnu budúcnosť – žili sme zo dňa na deň. Nemohli sme si robiť žiadne plány ani čo bude zajtra, pozajtra, lebo sme nevedeli, kedy bude tréning. Vždy večer im dávali vedieť, vtedy a vtedy je zraz. Nejaké plánovanie budúcnosti, výlet, kedy pôjdeme domov na Slovensko, to sme riešili všetko za pochodu. Potom to sťahovanie, keď sme sa presúvali inam, do nejakého iného klubu, vždy to bolo z týždňa na týždeň. Teraz ideme tam a ideme baliť.
Ak hovoríme o živote v zahraničí, ktorá z tých kultúr vám bola najbližšia?
Ak mám byť úprimná, asi najviac Izrael. Či už podnebím, alebo ľuďmi. Boli veľmi pohostinní. Aj kultúrou a cestovaním. Je to krajina bohatá na históriu, na oddych. Prešli sme si ho celý od severu až na juh.
Začala sa vaša záľuba vo fotografovaní fotením manželových zápasov?
To vôbec. Prvý fotoaparát som si kúpila, keď sa narodil syn. Nenútila som ho do toho. Bol vždy so mnou. Spolu sme cestovali. Pochodili sme toho veľa. Mala som tú motiváciu aj zákutia, kde som ho mohla fotiť. On bol moja múza.
Čo je vaším rukopisom na fotografii? Čo sa usilujete zachytiť?
Autentickosť momentu. Veľmi by som sa chcela zamerať na fotenie, ktoré sa volá „fresh 48“. Sú to fotky z pôrodnice, ideálne do štyridsiatich ôsmich hodín od pôrodu mamičky. Sú to autentické fotky bez retuše, žiadne silené, strojené fotky.
Inšpirovali ste sa v zahraničí?
Áno, ja som rodila dcéru v Istanbule. Tam je to dosť obľúbené. Oni majú s pôrodom pôrodné balíčky, kde sa môžu na takéto fotenie prihlásiť, ale teda aj s mejkapom a stylingom. U nás na Slovensku to funguje, ale nie je to vychýrené, v pôrodniciach sú návštevy obmedzené. Najlepšie je, keď je mamička vo VIP izbe, má súkromie, nikoho nevyrušuje.
Ak si prezrieme vaše portfólio, najčastejšie sú v ňom rodinné momenty a okamihy. Čím vás inšpirujú?
Milujem deti. Ony sú uvoľnené, bezprostredné, na nič sa nehrajú, vychutnávajú si daný moment, okamih.
Čo by ste našim divákom a čitateľom chceli odkázať?
Asi to, aby nezabudli, že každá fotografia má svoju hodnotu. Ak investujeme do fotografií, zároveň investujeme aj do budúcnosti našich detí. Čas je pominuteľný a nič netrvá večne. Reálna fotka nám vždy pripomenie ten okamih, moment, ktorý sme prežívali.
Ďalšie krásne fotografie pani Elišky a rozhovor s ňou môžete sledovať na youtube eReport TV.
Zdroj: eReport Trnava
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Rozhovory z Malého Ríma. Hosť: Eliška Sabo