Stále ste len kolegovia?
Stále sme len kolegovia. Je pravda, že si rozumieme a spoločná práca a tvorba nám pekne pokračuje. A s tým klavírom a odloženými vecami? Už som to povedal x-krát. Petra sa sťahovala do malého bytu v Ružinove na piate poschodie. A tak sme sa dohodli, že klavír si môže dať ku mne a veci, ktoré sa jej momentálne nezmestia do bytu, tiež. Bola a je to taká normálna, kolegiálna pomoc, ktorú by v rámci možností poskytol každý.
Kedy sa váš smútok a choroby opäť pretavili do nádeje?
Úha, to bolo až tak dva-tri mesiace potom, ako som prišiel domov z nemocnice a opäť sme, ale veľmi pomaly, začali tvoriť a vymýšľať nové programy. Dávalo mi to aspoň nejaký zmysel života a hlavne som sa neutápal, aspoň cez deň, v myšlienkach, že Andrejka tu už nie je.
Ako sa cítite teraz – fyzicky a duševne?
Už je to podstatne lepšie. Mám pravidelné jedlo, pribral som na 85 kíl, aj spánok už je ako-tak na pár hodín. Na Andrejku myslím každý deň a každú noc a je stále so mnou.
Teraz však spievate s Petrou, máte doma štúdio, skúšate. Sú to prespievané vaše piesne s Andrejkou, alebo úplne nové? Znamená to, že odteraz spolu tvoríte spevácke duo tak, ako kedysi s Andreou?
Tak, ako to bolo s Andrejkou, to už nikdy nebude. Boli sme jediné manželské duo na Slovensku a zabávali sme spolu ľudí 17 rokov. S Petrou pripravujeme úplne nové pesničky a nové programy presne preto, aby to nikto neporovnával. Andrejka bola iba jedna.
Okrem spomínanej spolupráce ste ostali v dome sám, teda s dvomi psami. Ja viem, že ste šikovný a viete si poradiť, ale tá ženská ruka v dome treba. Máte nejakú gazdinú, alebo sa o všetko staráte sám?
Po návrate z nemocnice som sa dohodol s jednou paňou, ktorá mi pomáhala s upratovaním. Bola to veľká pomoc, ale keď sme s Petrou začali aj nahrávať, a ona sem musela chodiť dosť často, tak sa to celé zmenilo. Petra je vynikajúca speváčka a súčasne vynikajúca gazdiná. Vždy, keď bolo trocha času, alebo som niečo písal na počítači, tak ona, sama od seba, niečo upratala. No zakáž jej to! (Smiech.)
Nedávno ste sa nechali počuť, že lekári sa na vás asi budú hnevať, ale že potrebujete aj fyzickú prácu a pustili ste sa do nejakých opráv na dome. Akých? Lekári vás vyhrešili?
Haha, už niekoľkokrát. Nie som práve poslušný pacient a už vôbec nie hypochonder. Na dome som začal pomaly opravovať drevené podhľady, nainštaloval som nové svetlá, robím predjarný poriadok v dielni a blíži sa jar, tak je aj treba niečo urobiť v záhrade. Všetko sa však snažím robiť s rozumom a nepreháňam to.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
ROZHOVOR Otto Weiter sa vracia do života: S novou ženou v starom domove