ROZHOVOR Odborník si posvietil na politikov: Žumpa, vulgárnosť a nekorektnosť!

Neberie si servítku! Smer je na pokraji úpadku a Igor Matovič je na Facebooku vulgárny a nekorektný. Politológ Radoslav Štefančík si v rozhovore pre eReport vzal na mušku slovenské politické špičky a vôbec ich nešetril. Koľko dáva strane Roberta Fica? Čaká Petra Pellegriniho budúcnosť premiéra? A v čom pomáha Matovič Ficovi?

Nedávno ste prirovnali Smer k zdochýňajúcej mrcine. To sa veľmi nepáčilo mladému smerákovi Igorovi Melicherovi, a ten spochybnil vašu mieru objektivity na sociálnej sieti a označil vás, že vlastne ani nie ste poriadny politológ. Ako hodnotíte podobnú kritiku?

Vzhľadom k tomu, že máme demokraciu a tá predpokladá slobodu prejavu, tak môže úplne oprávnene kritizovať moje vyjadrenia. Mne je, ale pri takejto forme kritiky ľúto, že pán Melicher svojho straníckeho šéfa napríklad nekritizoval vtedy, keď označil novinárov výrazmi ako idioti či prostitútky. Inak by som na adresu Smeru nepoužil takto expresívnejší výraz.

Stretávate sa často s kritikou, prípadne ste sa dostali do konfrontácie s politikmi?

Sú rôzne reakcie. Keď som niekedy kritizoval Smer, tak niektorí priaznivci tejto strany sa na moju adresu vyjadrovali veľmi nelichotivo. Napríklad, keď som istého času kritizoval Richarda Sulíka, tak ma za túto kritiku pozval na obed a chcel si to osobne vyjasniť. Tu vidíme rozdiel v prístupe jednotlivých straníckych subjektov.

Aj ste si to s pánom Sulíkom vysvetlili?

Áno. Vysvetlili sme si to a myslím si, že sa s ním dobre diskutuje. Na druhej strane som ho nepresvedčil o svojom názore, no ani on mňa.

Späť k Smeru. Naznačili ste, že ide o umierajúcu stranu. Čo bol podľa vás taký ten pomyselný politický klinec do ich rakvy?

Strana Smer má svoj polčas rozpadu dávno za sebou. Začalo to už veľmi, veľmi dávno. Teraz majú také tie posledné pokusy pozviechať sa. Smeru môže ale veľmi ublížiť, keď niektorí bývalí policajní funkcionári sa dostali do väzby a je tu podozrenie zo založenia organizovanej zločineckej skupiny. Treba v každom prípade povedať, že existencia takejto skupiny je možná len vtedy, ak má nejaké politické krytie.

Ktoré najzásadnejšie rozhodnutia, napríklad Roberta Fica, doviedli stranu do súčasnej kondície?

Smer koroduje pomaly, ale isto. Nedá sa povedať, že by to boli nejaké skokové alebo výraznejšie  zostupy nadol. Smer padá odvtedy, čo Roberta Fica porazil v prezidentských voľbách Andrej Kiska. A určite aj odvtedy, keď zabili Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Smer, ale ide dole ruka v ruke s odhalenými korupčnými kauzami, či už ministrov, jej nominantov, alebo ľudí, ktorí sú nejakým smerom na týchto ľudí napojení. Čím viac sa o tom verejnosť dozvedá, tým má menšiu dôveru voči Smeru. Jeden z tých posledných klincov do rakvy Smeru bol určite odchod Petra Pellegriniho, viac ako výraznej osobnosti s oveľa lepším imidžom, ako má pán Fico.

Trochu veštecká otázka. Akú životnosť Smeru ešte dávate?

Myslím si, že jedno volebné obdobie ešte Smer dá, ale potom to má už zrátané. Ale závisí to aj od samotného Roberta Fica. A, samozrejme, to závisí aj od toho, ako sa podarí pánovi Pellegrinimu uchopiť rozličné témy, ktoré sú spojené s opozičnou politikou. Na druhej strane to záleží aj od charakteru práce koaličných strán, pretože opozícia rastie vtedy, keď sa koalícii nedarí spravovať veci verejné. Čím viac chýb bude robiť Igor Matovič, tým sa viac bude dariť opozičným stranám. Ale skôr si myslím, že sa bude dariť Pellegriniho Hlasu ako Ficovmu Smeru.

Nedá sa Smeru uprieť, že v minulosti disponoval naozaj výraznými tvárami, na ktoré ľudia počuli. Veľa tvári ale od Fica utieklo k Pellegrinimu. Ako hodnotíte Ficov tím v súčasnosti?

Nový tím je taký figový list, ktorý má zakryť tú podstatu Smeru, ktorá sa za tým figovým listom skrýva.

Ako vnímate pomerne novú tvár Smeru, synovca Roberta Kaliňáka, Erika?

Ja tohto pána nepoznám, vzhľadom k tomu, že úplne nesledujem moderné sociálne siete. Pravdepodobne je aktívny práve na nich. Príde mi to ale, samozrejme, ako posun v nástupníckej línii klanu Kaliňákovcov. Treba povedať, že Smer nikdy nebol vnímaný ako politická strana, ale ako určitý biznisový projekt, ktorý mal zarobiť peniaze otcom zakladateľom. Samozrejme, tak ako to v každom podniku funguje, tak nástupnícka línia sa posúva v rámci rodiny. Viem si predstaviť, že pán mladý Kaliňák tam je posunutý, nech si starší Kaliňák udržiava nejaký vplyv ešte v rámci vedenia strany.

A čo napríklad taký Ľuboš Blaha? Ten síce v Smere nie je nováčikom, no v poslednom čase dostal výnimočne veľa priestoru.

Pán poslanec Blaha je vnímaný svojou extrémistickou až radikálnou ľavicovou politikou. Sám seba definuje síce ako filozofa, no to čo vypúšťa z úst, tak to sa skôr podobá na žumpu, ktorú bežne vidíte na toaletách v reštauračných zariadeniach štvrtej cenovej skupiny. Nepovedal by som, že to je nejaká pozitívna budúcnosť Smeru, no na druhej strane to hovorí jasne, ako chce Smer získavať voličov. Nie je to už len populizmus, ale je to prízemný populizmus.

V poslednom čase sme svedkami masívneho zadržiavania mocných ľudí z justície či polície, ako je Monika Jankovská či policajný exprezident Tibor Gašpar. Sú to ľudia, ktorí sa dostali k moci za vlád Smeru. Je citeľná nejaká zmena v nálade, správaní či taktike u Roberta Fica po tejto vlne policajných akcií?

Určite sa snaží prevziať iniciatívu. Do karát mu hrá fakt, že veľa ľudí je frustrovaných zo všetkých protipandemických opatrení tejto vlády. Veľa ľudí je frustrovaných, a teda aj nahnevaných. A samozrejme, Robertovi Ficovi táto situácia vyhovuje. A to aj z toho dôvodu, že môže oveľa viac kritizovať vládu a na druhej strane môže odvrátiť pozornosť od tohto škandálu.

A darí sa mu to?

Nemyslím si, že Robertovi Ficovi sa darí odvrátiť pozornosť od týchto pánov. Ale skôr Igorovi Matovičovi sa darí odvracať pozornosť od problémov Smeru. Napríklad tým, ako komunikuje so svojimi koaličnými partnermi, ako napríklad aj to, čo odkazuje na adresu pani Cigánikovej či pána Sulíka. Tak úplne odvracia dominantnú pozornosť od týchto skutočností.

Nie je to trochu paradox, pretože práve tieto témy boli v minulosti silnými kartami v Matovičových rukách.

Myslím si, že to je taký škandál, aký si táto republika nepamätá minimálne niekoľko mesiacov. Na tomto škandále, ak by bol Igor Matovič skutočne zodpovedný, alebo keby uvažoval ako Robert Fico, úplne chladne a pragmaticky, tak by sa viezol na tomto zatýkaní niekoľko týždňov. No on odvracia pozornosť malichernými spormi so svojimi koaličnými partnermi.

Myslíte si teda, že Igor Matovič túto situáciu úplne marketingovo na sto percent nevyužil?

Vôbec to nevyužil. Dva, tri dni sa o tom debatovalo v médiách. Možno, že práve novinári o tom hovoria viac ako Igor Matovič. Na jednej strane to môže súvisieť s jeho politickou taktikou, no vzhľadom na to, že si on vybudoval svoje renomé, alebo  svoje politické meno práve na antikorupčnej politike, tak si myslím, že mohol využiť príležitosť a hriať si polievočku oveľa dlhšie.

Tvrdíte, že toto zadržiavanie je škandál. Podľa jedného z uznesenia súdu mali Norbert Bödör s Tiborom Gašparom do vysokých policajných funkcií nasadiť svojich ľudí a potom z toho profitovať. Dialo sa to počas vlád Roberta Fica. Je možné, aby Robert Fico o tejto možnej korupčnej činnosti nevedel?

Ak by Roberta Fica zaujímali dievčatá viac ako politika, tak si viem predstaviť, že by mu to mohlo úplne ujsť. Nepredpokladám ale, že ho zaujímajú viac ako politika. Minimálne je to 50 na 50, ako kedysi povedal istý politik. Treba ale povedať, že na Slovensku neexistuje len polícia, ale aj iné bezpečnostné zložky. Tajná služba napríklad. Niekto by ho musel informovať. Otázne je, či chápadla tejto chobotnice nesiahajú ešte ďalej. To ale uvidíme v nasledujúcich týždňoch, až mesiacoch. Nemyslím si ale, že ak by boli tieto obvinenia na mieste, že by táto organizovaná zločinecká skupina mohla fungovať bez vedomia a informácie predsedu vlády.

Korupcia v najvyšších kruhoch nemôže byť stíhaná, pretože neexistuje. To povedal v roku 2017 Robert Kaliňák. Ako hodnotíte tento výrok dnes?

Určite sa dá povedať, že Robert Kaliňák to vtedy nemyslel ako žart, ale skôr rovno, ako výsmech princípom právneho štátu. Bolo to, myslím si, mimoriadne nemiestne vyjadrenie.

Pozrime sa na nový projekt Petra Pellegriniho Hlas – SD. Expremiér nedávno dal košom Robertovi Ficovi a založil si vlastnú stranu. Išlo v súčasnom kontexte o správne načasovaný ťah?

Pán Pellegrini sa musel najskôr dostať do parlamentu. Ak by to urobil predtým, tak by bolo možné, že by nemusel mať taký dominantný vplyv po voľbách. Treba povedať, že do parlamentných volieb 2020 vystupoval ako predseda vlády. Využil príležitosť pôsobenia na čele vlády a využil ju čo najdlhšie. Každý vie, že keď je predseda vlády, tak má k dispozícii nielen väčší byrokratický aparát, ale aj viac financií alebo aj väčší mediálny priestor, pretože nevystupuje už len ako kandidát, ale aj ako vysoký ústavný činiteľ.

Peter Pellegrini v súčasnosti budí dojem politika s čistým štítom, no predsa len 20 rokov bol smerákom. Myslíte si, že by mu mohla táto minulosť nejakým spôsobom uškodiť?

Táto minulosť ho môže dohnať v tom kontexte, že na neho niečo vytiahne Robert Fico, pretože pán Pellegrini bol niekoľko rokov podržtaška práve Robertovi Ficovi a za každý úrad, ktorý zastával môže poďakovať Robertovi Ficovi. Pamätáme si ešte na ten výrok Roberta Fica, že to bolo len a len kvôli nemu. Peter Pellegrini je určitým mentálnym politickým dieťaťom Roberta Fica. Na druhej strane ľudia veľmi rýchlo zabúdajú a na Slovensku existuje veľmi veľký dopyt po nových stranách, pretože ľuďom sa zunujú tie staré politické subjekty. Potom túžia po niečom novom. Možno je to kvôli tomu, že túžia po určitej zmene. Keď sa pozrieme  na Petra Pellegriniho, tak vidíme, že jemu sa skrátka darí zbavovať tej temnej minulosti členstva v strane Smer. On sám seba, ale aj ľudí okolo seba, ako Erika Tomáša či Richarda Rašiho prezentuje, ako ľudí, ktorí začínali v politike na zelenej lúke. No pritom, ako sám hovoríte, je to človek, ktorý z tohto prostredia vyšiel. Nám len ostáva veriť na zázraky a síce, že keď človek vzišiel z takéhoto prostredia, že sa z neho stane človek s nejakou svätožiarou nad hlavou.

Peter Pellegrini dominuje volebným prieskumom, dokonca predbehol aj Igora Matoviča. Možno tak v bodoch opísať, vďaka čomu Pellegrini vďačí takému úspechu?

Tak za prvé, asi sa mu podarilo presvedčiť ľudí, že predstavuje niečo nové v politike. Vzhľadom na to že Smer je obviňovaný z rôznych korupčných afér a koaličným stranám niektorí ľudia skrátka nedôverujú, tak je pochopiteľné, že hľadajú nejakého nového spasiteľa. Po druhé – pán Pellegrini je skutočne komunikačne zdatný a darí sa mu obhajovať svoje názory veľmi jednoducho aj v diskusii s oponentmi. Na druhej strane zase, keď sa pozrieme na jeho kroky v období, keď bol vo funkcii predsedu vlády, tak tam vidíme, že má za sebou nejaké konkrétne úspechy. Bez ohľadu na to, že bol ešte súčasťou Smeru.

Stane sa Peter Pellegrini v budúcnosti premiérom?

Na to, aby sa mohol stať premiérom, tak nie je potrebné voľby len vyhrať, ale nájsť aj koaličných partnerov na vytvorenie absolútnej väčšiny v parlamente. Nechcem predbiehať, ale myslím si, že pán Pellegrini má predpoklady na to, aj so svojou stranou, aby sa v budúcnosti stal predsedom vlády. Dokonca aj s takými politickými stranami, ktoré v minulosti odmietali spoluprácu so Smerom.

Narážate napríklad na Sme rodina Borisa Kollára?

Viem si predstaviť, že ak sa Boris Kollár a jeho subjekt dostane do parlamentu, tak si viem predstaviť, že by mohol s nimi spolupracovať. Celkom si viem predstaviť, že aj Richard Sulík pri určitých dohodách by súhlasil so vstupom do koalície s pánom Pellegrinim.

A čo spolupráca Hlasu a Smeru v jednej koalícii? Je to možné?

V politike sa nikdy nehovorí nikdy. Politika je umenie možného. Viem si predstaviť, že aj dvaja úhlavní nepriatelia z minulosti si dokážu sadnúť za jeden stôl a dokážu sa dohodnúť o spoločnom vládnutí. Ak sa pozriete na Roberta Fica, tak na rozdiel od Igora Matoviča, on nevnáša do politiky osobné animozity či emócie. On je vždy pragmaticky zameraný a v politike ide vždy o moc, ak to Robertovi Ficovi umožní, aby moc získal a nejakú určitú ochranu. Pretože určite mu nevyhovuje, že jeho policajní funkcionári momentálne sedia vo väzbe. Viem si predstaviť, že by hral Robert Fico aj na túto stranu a hľadal cestu k pánovi Pellegrinimu. Pozrime sa na to, v akom vzťahu boli v 90. rokoch maďarské strany voči Slovenskej národnej strane. Neskôr si zrazu sadli nielen za jeden stôl, ale sa dohodli aj na jednej koalícii. Viem si teda predstaviť možnosť, že Smer 1.0 a Smer 2.0 si raz sadnú do jednej vlády.

Igor Matovič je na premiérskej stoličke vyše pol roka. Ako by ste jednou vetou zhodnotili jeho šéfovanie vláde?

Igor Matovič to myslí dobre, no spôsob ako vládne, ako komunikuje s partnermi a voličmi, je veľmi zlý.

Vládu už zastihla prvá vlna pandémie a v súčasnosti sa pasuje s druhou vlnou. Ako to Matovičovi v súčasnosti ide? Darí sa mu?

Prvá vlna bola charakteristická tým, že sme nevedeli do čoho ideme. Poznali sme obrazy Talianska a predtým z Číny. Videli sme ľudí, ako umierajú. Nechcem povedať, že tam boli masové hroby, ale videli sme tie cintoríny a ako sa kopali hroby bágrami. Vyvolalo to automatický rešpekt, respektíve strach a dúfali sme, aby sa niečo podobné neuskutočnilo aj u nás na Slovensku. Na vypnutie Slovenska, ktoré prišlo v polke marca, ľudia reagovali porozumením a s nádejou, že to nebude dlho trvať. Druhá vlna je ale sprevádzaná tým, že nevieme kedy sa to skončí. Veľa ľudí prišlo o zamestnanie a veľa ľudí sa dostalo pod úroveň chudoby. Skutočne žijú z ruky do úst. Čím dlhšie to bude trvať, tým dlhšie bude frustrácia z tejto situácie narastať. Môže to vyvrcholiť do nejakých masovejších protestov.

Práve 17. novembra sa pripravuje jedna naozaj obria protivládna demonštrácia. Majú sa jej zúčastniť futbaloví ultras, no dokonca aj Andrej Danko a SNS, Smer s Robertom Ficom, komunistická strana a dokonca sa hovorí aj o KDH a samozrejme kotlebovcoch. Čo hovoríte na takýto mix účastníkov?

Myslím si, že to nedopadne dobre, pretože ak sa chuligáni spoja s politickými extrémistami, tak môžeme predpokladať násilie. Vzhľadom na to, že násilnú demonštráciu je potrebné potlačiť bezpečnostnými zložkami, tak extrémisti a chuligáni sa budú stavať do rolí obetí. To potom veľmi ťažko bude vysvetľovať vláda. Je to smutné, že sa tento protest uskutoční práve 17. novembra, keď oslavujeme naše víťazstvo nad nedemokratickými praktikami.

Čo hovoríte na to, že protestu počas tohto symbolického dátumu sa zúčastnia práve komunisti?

Je to nemiestne, no je to prejav komunikačných stratégií, pravicových či ľavicových extrémistov. Vyberajú si takéto  symboly, proti ktorým akože bojujú. Kritizujú politickú korektnosť, lebo si myslia, že je to útok na slobodu vyjadrovania sa. Obhajujú teda tie slobody, ktoré sú výdobytkom 17.  novembra, no ak by ich vyhrali oni, tak by sme o tieto slobody pravdepodobne prišli.

Späť k Matovičovi. Iniciatíva celoplošného testovania je v poslednom čase kritizovaná aj z radov odborníkov, či už išlo o vedca Pavla Čekana, šéfa lekárov Mariána Kollára alebo epidemiologičku Alexandru Bražinovú. Premiér zubami nechtami testovanie obraňuje. Aký je podľa vás vzťah Igora Matoviča k celoplošnému testovaniu?

Treba povedať, že je to nápad pravdepodobne Igora Matoviča, alebo niekoho z jeho blízkeho prostredia. Napriek tomu, že sa logistika testovania podarila, existuje naozaj množstvo odborníkov, ktorí celoplošné testovanie spochybňujú. Problém je v tom, ako Igor Matovič na podobnú kritiku reaguje. Pretože on svojich kritikov vníma ako nepriateľov a to nevidíme len v otázke celoplošného testovania, ale v iných otázkach, ako aj vo vzťahu k iným politikom. Myslím si, že pán Matovič by mal počúvať viac odborníkov a to nielen epidemiológov a virológov, ale ja matematikov. Celú vedeckú obec, ktorá má čo povedať k tejto nepríjemnej situácii, akou je pandémia Covidu – 19.

Premiér veľmi aktívne vystupuje na sociálnych sieťach. Ako vnímate túto jeho aktivitu?

Pán Matovič ňou polarizuje. Je mimoriadne kritický, niekedy vulgárny a aj politicky nekorektný. Ako aj nedávno k pani Cigánikovej. Pána Matoviča na Facebooku napríklad nemám, ale  sledujem komunikáciu kanadského premiéra alebo nemeckej kancelárky. Treba povedať, že keď oni dačo zavesia na sociálnu sieť, tak to má jednak hlbokú myšlienku a zároveň a vždy tam je určité pozitívne posolstvo. Nikdy tam nevidím nejakú snahu očierniť alebo blamovať svojho opozičného, či dokonca koaličného partnera.

Prečo pána Matoviča na sociálnej sieti nesledujete?

Tak to musím dlhšie porozmýšľať, čo vám poviem. Nemám rád, keď niekto spamuje Facebook a myslím si, že Igor Matovič je, ako sa to povie? Spamátor? Zároveň mi v poslednom čase veľa novinárov volá a pýta sa na jeho statusy. Ja som skôr konzervatívny typ, a myslím si, že keď niečo povie na tlačovej besede, tak to by malo hýbať Slovenskom, a nie to, či mu pani Pavlínka dačo pripraví na raňajky, alebo či má opraté ponožky. Toto určite nepatrí do úst a ani na sociálnu sieť tretieho najvyššieho ústavného činiteľa.

Zaujímavý vzťah je aj medzi premiérom a Borisom Kollárom. Zatiaľ čo Andreja Danka za pochybnosti okolo rigoróznej práce kritizoval, Kollárovu diplomovku nechal tak. Prečo si Matovič Kollára tak v koalícii hýčka?

O pánovi Kollárovi som už počul z viacerých zdrojov, že na neho sa dá skrátka spoľahnúť. Že, keď dačo povie, tak to slovo platí. Vzhľadom na to, že vzťahy medzi pánom Matovičom a Sulíkom sú na bode mrazu, teda aspoň sa to tak navonok javí, tak strana pána Kollára je tým stabilným prvkom vo vládnej koalícii. Keď sa pozrieme na stranu Za ľudí, tak tá je tiež za polčasom rozpadu. Preto je to asi jeho najbližší koaličný spojenec. Treba ale pochopiť, že on kritizoval Danka lebo on ho možno aj osobne nemal rád a využil na to každú príležitosť. Keď sa to prevalilo o diplomovke pána Kollára on už bol súčasťou koalície.