ROZHOVOR Monika Hilmerová vydesila manžela. Z ich kúpeľne sa ozýval hlasný mužský smiech

Ten tanec ma trošku prekvapuje. Ja mať doma tata hiphopera, snažila by som sa od neho naučiť čo najviac.

Zarka sa učila od Jara tancovať, veď učil na jej škole tanec nejaké ročníky a naučil ich aj nejaké choreografie. Mali to v rámci vyučovania, stretlo sa to s priaznivým ohlasom. Učiť sa tanec však nie je o tom, že niekomu niečo ukážete a on to hneď vie, to sú hodiny a hodiny tréningov a na to nie je úplne čas, aby sa jej Jaro venoval, preto Zara chodila na tanec do krúžkov. Leonko tiež rád tancuje. Rád sa nechá inšpirovať otcom, ale prioritne si chce tancovať podľa seba a tancuje veľmi dobre. 

Zatancujete si občas aj celá rodina?

Decká občas áno, my s Jarom nie. Ale keď sme sa zoznámili, chodili sme spolu do kurzu salsy, lebo som o to prejavila  záujem. To však rýchlo skončilo a začali sme spolu len chodiť. (Smiech.)   

V súčasnosti je pomerne ťažké preniknúť ku kaderníčke, ale vy herci nemôžete ísť na pľac s odrastmi a neforemnými účesmi. Kto vás zachraňuje v tejto situácii?

Našťastie nemám šediny, ani odrasty, ktoré by som musela akútne riešiť, nemám farbenú hlavu. Som prirodzená plavovláska, preto mám iba melír, ktorý je robený tak, aby vyrastal čo najprirodzenejšie, dokonca to dorastanie vlasov iba napomáha celkovému vzhľadu, dodáva mu šmrnc. Čo sa týka melíru a strihu, mám moju obľúbenú kaderníčku, ku ktorej chodím od tínedžerských čias. Aktuálne sú kaderníctva zatvorené, ale nepotrebujem to zatiaľ a podľa potreby na pľac nás vždy upravia naši maskéri. 

Šťastná to žena. V súčasnosti máme viac voľného času, akoby sme si priali. Vy ste ho využili na čo? 

Mám teraz viac času, ale nie pravidelne, lebo niekedy je toho natáčania viac a zároveň nám pribudla väčšia starostlivosť o deti tým, že nechodia do školy. Ono je veľký rozdiel medzi prvou a druhou vlnou pandémie; pri tej prvej som bola reálne 80 dní doma bez práce, pretože sme ani nenatáčali, nebolo divadlo, deti nemali školu, nič sa nedialo, tam sa to podobalo prázdninám. Vtedy som si najprv poriadne oddýchla, lebo som to už potrebovala, a potom prišli na rad domáce práce, ktoré som odkladala. Tým, že sme sa presťahovali do domu, zostalo veľa vecí nevybalených, niektoré dodnes, a potom som sa mohla viac venovať rodine, byť spolu intenzívne. Fantastická vec bola, že jar bola akoby letom, mohli sme čas tráviť v prírode, vonku a väčšinu času sme mohli prežiť vonku na záhrade. Popritom som si trúfla na pečenie, predtým som nemala veľmi vo zvyku piecť. Celkom ma povzbudilo, že to nie je až také ťažké, predtým som mala pred pečením rešpekt, ale vďaka prvej vlne som zistila som, že sa toho netreba báť a že ma to celkom baví. Mala som čas intenzívne sa venovať športu – konečne a pravidelne, hlavne. Kým niektorí počas pandémie priberali, ja som zhodila 6 kíl.  

Druhá vlna to už nie sú prázdniny, som rada, že mi ostal čas na šport, hoci cvičím už len 2 až 3-krát do týždňa.

Čo?

Cvičenie striedam, bicykel, ale veľmi som si obľúbila beh. Už dva roky máme sučku veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa, behávam s ňou v prírode, a to ma veľmi dobíja energiou. Škoda, že teraz záhradu nemôžeme veľmi využiť v týchto zimných mesiacoch a veľa času trávime vnútri, takmer nikam nechodíme kvôli opatreniam proti šíreniu covidu. Som však optimista, o chvíľu bude zase jar, bude krajšie, teplejšie, ľudia, dúfam, zaočkovaní a snáď získame aj viac slobody. Ale zdravie nadovšetko, takže musíme ešte nejaký čas vydržať.

 Foto: Facebook