ROZHOVOR Čo jej to len napadlo? Jadranka oprášila hranie. Bude z nej virtuózka?

„Konečne živý človek v telefóne,“ zažartovala speváčka, keď som jej zavolala. Podobne, ako väčšina umelcov, aj Jadranka (53) prišla o príjmy z vystúpení, našla si však nové aktivity a sociálne kontakty.

 Pred pár dňami ste oslávili otcovu osemdesiatku. Krásny vek.   

Áno, ocinko sa nám dožil v celkom dobrom zdravíčku a kondičke koncom novembra 80 rokov. Mám už len jeho, lebo mamina nám zomrela pomerne mladá, nedožila sa ani päťdesiatky.  Ocino je, našťastie, samostatný, nepotrebuje väčšiu opateru, len s jedlom sa viac-menej striedame s bratom Jankom. Je výborný kuchár, hoci to nie je jeho povolanie, iba záľuba. Ocino býva sám v Bratislave a sem-tam chodí ku mne na dom do Ružindolu. Stavala som ho aj kvôli nemu pre prípad, že tú opateru potrebovať bude. Zatiaľ funguje ako taký pendler, príde, pár dní pobudne a odíde. Hovorí, že doma mu je najlepšie. Starý strom už nepresadíte.

Spomínali ste brata, ale pokiaľ viem, máte aj sestru.

Áno, mám, no Stelka žije v Austrálii, takže tá donáška jedla pre ocina by bola trochu na dlhé lakte (smiech). Usadila sa tam, vydala a už sa neplánuje vrátiť.

Kedy ste sa naposledy videli osobne? Inak asi skypujete, predpokladám. 

Naposledy bola Stelka na Slovensku pred dvoma rokmi s celou rodinkou. Bolo to práve na Vianoce, ktoré sme oslávili všetci spolu na jednej veľkej chate v Žarnovici. Inak sme stále v kontakte, veď virtuálny svet existuje úžasne.

Vy ste už u nej boli?

Nie, ja do Austrálie ísť netúžim, na mňa je tam veľa jedovatých živočíchov na môj vkus (smiech).