Rokovanie panovníkov v Trnave

Vďaka dômyselnej politike panovníckeho rodu Anjouovcov sa stredoveká Trnava stala miestom významných diplomatických stretnutí. Predurčovala ju k tomu poloha na križovatke významných obchodných ciest. Česko – uhorská cesta vstupovala do mesta cez Malženickú bránu a mesto opúšťala Lovčickou bránou. Po českej ceste obchádzali Viedeň karavány kupcov z Norimbergu, Štrasburgu, Kolína nad Rýnom a smerovali do Čiech. Považská cesta viedla z Bratislavy cez Trnavu smerom na Trenčín až k Baltu. Vstupom do mesta bola Dolná brána a výstup bol na konci Štefánikovej ulice cez Hornú bránu.

Zásnuby pri oltári sv. Jakuba

Nevýhodou pre Uhorsko bolo, že v krajine nebol zavedený jednotný menový systém. V obchodných stykoch sa používali mince s cudzími razbami. Kráľ Karol I. Róbert z Anjou pochopil, že Uhorsku v medzinárodnom obchode pomôže iba spojenectvo a dobré diplomatické nastavenie. S českým kráľom Jánom Luxemburským sa stretol v Trnave 13. februára 1327. Priamo na pôde františkánskeho kláštora, ktorého konvent v tom čase patril k najväčším v Uhorsku. Na samotnej schôdzke bol uzatvorený česko-uhorský pakt. Túto dohodu obaja panovníci potvrdili prísahou pri oltári svätého Jakuba. Ako záruku tohto spojenia, zasnúbili svoje maloleté deti – uhorského princa Ladislava a dcéru Jána luxemburského Annu. Napriek tomu, že sa manželstvo medzi nimi nikdy neuzavrelo (Ladislav zomrel ako trojročný), česko-uhorský pakt obnovil a zreguloval obchod medzi obidvomi kráľovstvami. 

Zavedenie jednotného menového systému

Karol Róbert vďaka banským reformám na Slovensku zaviedol vyššiu produkciu striebra a zlata, založil v Kremnici mincovňu a začal s razbou uhorských strieborných mincí podľa vzoru pražských grošov. Pevný mincový systém však Uhorsko získalo až razbou zlatých mincí – florénov (dukátov) určených pre zahraničný trh s rovnakou hodnotou ako české zlaté mince. Strieborné groše a denáre boli určené pre domáci trh a uhorská zlatá minca sa stala na niekoľko storočí vedúcou zlatou mincou v celej strednej Európe. 

Po rokovaniach vo Vyšehrade sa Česko-uhorská cesta stala magistrálou strednej Európy, po ktorej prechádzalo veľké množstvo tovaru a peňazí. Ak by ste sa chceli ešte dnes po nej prejsť, stačí iba vstúpiť do nákupného strediska City Aréna, v ktorej je jej trasa vyznačená svetelnými pásmi na zemi.