Rekonštrukcia smrti Lučanského. Ako ju vlastne realizovali? Dozvedeli sme sa, že ju nevykonali takpovediac naostro, teda aj so živým figurantom. A to takým, ktorý by čo najvernejšie kopíroval fyzické dispozície bývalého policajného prezidenta. Teda jeho výšku, hmotnosť a jeho celkovú kondíciu. Pre eReport to v týchto dňoch potvrdila Krajská prokuratúra v Prešove. Azda iba dodáme, že túto reakciu sme čakali týždne.
Odpoveď na okolnosti tragickej smrti generála Milana Lučanského vo väzbe v Prešove už oficiálne dala verejnosti generálna prokuratúra. A to so záverom, že na jeho tragický koniec nemala vplyv iná osoba. Lenže rodina policajného exprezidenta a tiež ich právny zástupca Miroslav Radačovský sa s tým nehodlajú zmieriť. A to najmä preto, že v záveroch vyšetrovania vidia nezrovnalosti.
Právny zástupca rodiny Milana Lučanského Miroslav Radačovský hovorí k novinárom pred Nemocnicou pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, kde prebiehala previerka špeciálnej komisie určenej na vyšetrovanie okolností samovraždy bývalého prezidenta Policajného zboru Milana Lučanského, 14. januára 2021 v Trenčíne. – Foto: tasr
Rodina Lučanských aj ich právny zástupca tvrdia: Milan Lučanský sa neobesil! Dôvodia aj tým, že po tom ako ho našli mŕtveho, nemal mať na krku žiadnu stopu po väzenskej teplákovej bunde. Tej bunde, na ktorej sa mal obesiť. S tým, ako malo prebiehať obesenie nesúhlasil ani člen vyšetrovacej komisie. Ide o vtedajšieho poslanca parlamentu a šéf ĽSNS Mariana Kotlebu.
Zľava generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže Milan Ivan a ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková počas tlačovej konferencie k pokusu o samovraždu väzobne stíhaného Milana Lučanského v Bratislave 30. decembra 2020. Ivan bol jediný, kto po smrti Lučanského odstúpil z funkcie. Foto: tasr – Foto: tasr
Redakcia eReportu preto položila generálnej prokuratúre jednoduché otázky. Zaujímalo nás, či bola počas vyšetrovania okolností smrti generála Lučanského v trestnom konaní vykonaná formálna rekonštrukcia deja? Alebo išlo rekonštrukciu technickú, teda fyzickú, aj so živým figurantom? Ako sme sa presvedčili, vo zverejnených záveroch prokuratúry odpovede na tieto otázky, z nejakých dôvodov, jednoducho nie sú.
Nebolo vraj možné použiť živého figuranta, len figurínu
Možno povedať, že závery krajskej a následne aj generálnej prokuratúry kopírujú takpovediac okrídlený výrok šéfa HZDS a expremiéra Vladimíra Mečiara: „Rozhodnutie je, že skutok sa nestal. Rozhodol ten, kto je oprávnený rozhodnúť. Ostatní ste gágaji, táraji a pre mňa prďúsi.“
Pozostalá rodina po zosnulom generálovi, ich zástupca Miroslav Radačovský, ale ani Marian Kotleba, však nie sú stotožnení so záverečnou oficiálnou verziou. To, ako popisuje okolnosti tragickej smrti odmietajú. Všetci na to majú svoje dôvody. Majú však spoločného menovateľa. Nekopírujú závery prokuratúry, ktoré „podpísala“ napokon i Generálna prokuratúra SR.
Zľava poverený výkonom funkcie prvého námestníka generálneho prokurátora SR Jozef Kandera a generálny prokurátor SR Maroš Žilinka počas brífingu k výsledku preskúmania okolností súvisiacich s poškodením zdravia obvineného bývalého prezidenta Policajného zboru Milana Lučanského vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove. V Bratislave 29. decembra 2020. – Foto: tasr
Keď sa teda Lučanský podľa záverov prokuratúry mal skutočne sám obesiť, ako k takémuto tvrdeniu kompetentné štátne orgány dospeli? Zrekonštruovali tragickú smrť dostatočne? A ako ju vlastne rekonštruovali? So živým figurantom, alebo len formálne? Pýtali sme sa na príslušných miestach.
Zľava minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO) a Milan Lučanský počas zasadnutia Ústredného krízového štábu v súvislosti s vývojom situácie ohľadom nového koronavírusu 14. júla 2020 v Bratislave. – Foto: tasr
„Rekonštrukcia bola vykonaná za prítomnosti generálneho prokurátora SR, dozorujúceho prokurátora, splnomocnencov poškodených, znalcov a ďalších oprávnených osôb v zmysle Trestného poriadku. Pri rekonštrukcii deja z 09.12.2020 bol použitý figurant a pri rekonštrukcii deja z 29.12.2020 bola pri simulácii polohy tela poškodeného s uviazanou ústavnou teplákovou bundou okolo krku poškodeného, v ktorej bol poškodený nájdený, namiesto figuranta (živej osoby) použitá figurína, nakoľko vzhľadom na nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie plynúce zo znázorňovanej udalosti nebolo možné použiť živú osobu (figuranta). K účinku stlačenia krku ústavnou bundou sa vyjadrili znalci,“ odpísala eReportu Krajská prokuratúra v Prešove.
Lučanského syn: To je rozporuplné a neprípustné
„Namietame voči tomu, že obhliadka tela otca nebola urobená v súlade so zákonom. Pri tej prvej bola aj mama, ktorá na jeho krku znak po škrtení nevidela. V neporiadku však boli aj veci, ktoré sa diali pri zranení oka a otcovom pobyte v ružomberskej nemocnici,“ povedal nám vlani Lučanského syn Adam. Podľa jeho slov sa generálovej rodine zdá, akoby súdny znalec obhajoval personál ZVJS. Aj nemocnice. A vraj nie odborne a nestranne posudzoval to, čo mal. „My sme si pripadali, že prokurátorom je zástupca našej rodiny pán Radačovský a obhajcom prokurátor. To je skrátka rozporuplné a neprípustné, vrátane znaleckých posudkov doktora Kováča,“ uviedol ešte Adam Lučanský. Ďalší Lučanského syn Jakub zase vo videorozhovore pre eReport hovoril o „systematickom mučení“ svojho otca.
Jakub Lučanský: K pánovi Hamranovi sa vyjadrovať nebudem
Rovnako nespokojný bol s rekonštrukciou aj Marian Kotleba. Bol síce len pri tej prvej, zato on sám si v cele na vlastnej koži odskúšal, ako sa mohla Lučanského smrť nastať. „Pri tej rekonštrukcii v rámci trestného konania som nebol. Bol som len vtedy, keď sme to my skúšali v tej cele. Keď sme boli v tej vyšetrovacej komisii. A tam som to skúšal ja na sebe,“ povedal pre eReport Kotleba Je síce nižšej postavy ako Milan Lučanský, ale hmotnostne je na tom približne rovnako. „Vtedy sme tam boli vlastne iba členovia komisie, vedenie ústavu, nejakí bachari. A ústavná lekárka. Neviem presne, no bolo nás tam asi 15, ale žiadna figurína,“ skonštatoval hneď v úvode Kotleba.
Proti takému obeseniu sa vraj každý bude brániť
Takže jediný, kto si chcel na vlastnej koži vyskúšať ako sa Lučanský mal obesiť bol práve šéf ĽSNS. „Viete, ono sa to dá spraviť tak, ako to akože spravil on. Ale sú tam asi tri aspekty, ktoré tam proste nesedia. Jednoducho sa to nedá spraviť s prehľadom a v pokoji a akože na istotu. To sa nedá spraviť za tých 8 minút, čo tam bolo. Zhruba od jednej do druhej kontroly ZVJS. A medzi tým, ako tam mali vydávať stravu, alebo niečo také. To bolo asi 8 minút, za ktorých sa to nedá v pokoji urobiť. To zaviazanie tej bundy na tú konštrukciu postele,“ vysvetľuje Kotleba. „Jasné, že keď on by to mal nacvičené, a že by to skúšal 50 – krát, a potom by to mal ako rutinu, tak je to určite rýchlejšie ako keď sme to skúšali my. Nie je to ale pohodlné a nerobí sa to dobre,“ pripomenul šéf ĽSNS.
Na snímke vpravo člen komisie Márie Kolíkovej (SaS) Marian Kotleba, poslanec NR SR Ľudová strana Naše Slovensko pred Ústavom na výkon väzby a Ústavom na výkon trestu a odňatia slobody v Prešove 1. februára 2021. – Foto: tasr
Lučanský mal údajne na prípravu iba päť minút
„Ak mal byť on, ako v tom bezvedomí, lekár hovoril, že na to, aby ste sa dostali, keď ste zaškrtený, do takého hlbokého bezvedomia, treba na to minimálne tri minúty. Čiže v podstate na tú prípravu mal iba päť minút. To podľa mňa nie je celkom realistické. Druhá vec je, že keď som sa tam ja zavesil na tú bundu, tak normálne cítite ako vám ubúda kyslík. A ako vám stúpa tlak a tlačí vám do hlavy. Takže sa jednoducho podvedome proti tomu bránite,“ opisuje svoju vlastnú skúsenosť s obesením Kotleba.
Marian Kotleba na fotografii, keď ešte fungoval v NR SR ako poslanec. – Foto: tasr
Podľa neho pri tom vnútri v očiach všetko očervenie. „A to nie je, ako keď vás niekto hodí na slučke a už sa neviete brániť, že vás niekto obesil. To je proste tak, že vlastnou váhou sa musí na to tlačiť. Lebo ak sa netlačíte, tak zostanete na tom, ako keby ležať, a ten škrtiaci účinok nenastáva,“ vysvetľuje Kotleba.
Lučanského ruky naznačujú, že sa vraj chcel vyslobodiť
Kotleba poukázal aj na ďalšie skutočnosti, ktoré sám považuje za rozporuplné. „A jeho ešte, podľa všetkého, teda ak si dobre spomínam, lebo však sú to už nejaké tie mesiace, tak jeho našli s rukami pod hrudníkom. A vlastne tie ruky pod hrudníkom sú jednoznačným znamením toho, že sa z toho chcel vyslobodiť,“ spomína Kotleba. Ako pre náš portál uviedol, pripadá mu to „celé divné“.
Hrozili spoločenské nepokoje?
Šéf ĽSNS a vtedy ešte poslanec parlamentu ďalej poznamenal, že síce trval na tom, aby jeho skúsenosť so simuláciou obesenia sa v prešovskej cele chcel dať oficiálne do zápisu, namalo mu to však byť dovolené. Pripomíname, že bol súčasťou komisie, ktorú zriadila vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). A práve táto komisia odmietla, aby Kotleba, ako člen „čeril“ vody so svojou skúsenosťou s pokusom o samnoobesenie. „Povedali mi, že teda komisia odhlasuje, že nie. Lebo, keby to tam zaznelo, tak to spôsobí spoločenské nepokoje. Hovoril som o tom aj v parlamente, ale ako keby to médiá vôbec nezaujímalo. Viem, že príbuzní chcú obnoviť konanie, ale čo sa v celej veci deje teraz neviem. Lebo však my tým, že sme skončil v tej komisii, tak tým naša akákoľvek interakcia s tým prípadom skončila,“ vysvetlil Kotleba.
Člen špeciálnej komisie ministerstva spravodlivosti pod vedením Márie Kolíkovej (SaS) Marian Kotleba pred Ústavom na výkon väzby a Ústavom na výkon trestu a odňatia slobody v Prešove 1. februára 2021. – Foto: tasr
Šéf ĽSNS poukázal pre eReport na ďalšie skutočnosti, ktoré na verejnosti doteraz príliš nezarezonovali. Pripomenul napríklad , že „každopádne, Lučanského prekladali minimálne na tri cely.“ A tvrdí, že keby si chcel Lučanský skutočne siahnuť na život, mal na to vytvorené aj lepšie podmienky, ako v cele, kde k jeho údajnej samovražde malo napokon dôjsť.
Šéf ĽSNS: Mne ostal rukáv v ruke
„V tej prvej, v ktorej bol, boli priam luxusné podmienky na samovraždu väzňa. Krásne, vysoké mreže nad oknom aj nad posteľou. Takže tam sa dalo aj luxusne a v pokoji obesiť. Navyše, bolo to v takom výklenku, kde ostraha cez kukátko na dverách nič nevidela. Čiže oni by si mysleli, že na ´vécku´ a chlapík by tam v pokoji visel na mrežiach. A on sa tam o nič nepokúsil, ale v takejto nezmyselnej konštelácii sa zrazu rozhodol obesiť. A to až takýmto spôsobom. Viete, ja keď som si dával potom tú bundu dole, tak som trošku silnejšie potiahol. A mne ostal rukáv v ruke. Čiže ja som im roztrhol tú ústavnú bundu, pretože sú to po XY vypraniach proste zdrapy papiera. To, ak sa na tom fakt ťažší chlap obesí, tak sa mu to z tej postele odtrhne,“ hovorí ďalej šéf ĽSNS.
„Proste si dáte potom ruky s roztiahnete si to„
Udajné obesenie Lučanského bolo podľa Kotlebu postupné úplne pomaličké a plynulé uväzovanie vašich tepien na krku a dýchacej trubice. „A vlastne podvedome sa bude každý proti tomu brániť. Môžete byť kukláč aký chcete. Ja som sa snažil nebrániť, ale zhruba 15 sekúnd mi to vydržalo. Potom, keď už ma začalo vypínať, tak to proste si dáte potom ruky s roztiahnete si to,“ konštatuje podľa vlastnej skúsenosti dobrovoľný figurant Kotleba
„Na toto sme žiadne vysvetlenie nedostali“
Ten ešte šokoval ďalšou vecou, ktorú verejnosť nevedela. „Cieľom bolo zrejme utýrať ho vo väzbe. Ale čo sa týka tejto vraždy, samovraždy alebo úmrtia je zaujímavé to, že ZVJS povedali, že ho našli zaviazaného za obidva rukávy, ktoré boli zaviazané pod vrchnou konštrukciou tej postele. A že ho odtiaľ dostali tak, že mu, ako keby natiahli tú sučku a pretiahli ju cez hlavu. Lenže to je nereálne, lebo ak by sme prijali tú teóriu, že on sa do toho zavesil, a, že sa ťahal silou mocou dole, aby som zaškrtil, tak tou jeho veľkou váhou sa tak silno zafixuje, že nie je možné, aby mu príslušníci ZVJS tú jeho hlavu stade vytiahli. A na toto sme žiadne vysvetlenie nedostali.“
Zhromaždenie občanov na pietnom mieste pre zosnulého policajného exprezidenta, generála Milana Lučanského pred budovou Prezídia Policajného zboru na Račianskej ulici 8. januára 2021 v Bratislave. – Foto: tasr
Kotleba spochybnil aj vyhlásenia bacharov
Koleba svoje pochybnosti o tom, či sú závery prokuratúry v prípade tragickej smrti Lučanské akceptovateľné, podčiarkuje aj ďalšími otázkami. „Lebo ja sa pýtam, ako ste ho dostali toho Lučanského z tej slučky? Mali ste nejaký nôž? Ten majú navyše v službe zakázané kvôli tomu, aby sa väzni nezmocnili zbrane. Tak potom, ako ho dostali dole? Na to mi jeden bachar povedal, že on mu to akože pretiahol cez hlavu. Ale to je proste fikcia, to je nereálne, nonsens. To by navyše hlavne trvalo strašne dlho, lebo to sa proste nedá. Tí bachari, ktorí k nemu akože prišli, určite nemali na to, aby 100 kilového chlapa vytiahli zo slučky,“ dodal na samý záver Marián Kotleba.
Svojimi slovami teda iba potvrdil, že pochybnosti rodiny Lučanských aj ich právneho zástupcu zrejme nestoja úplne takpovediac na vode. Odohralo sa to v Lučanského cele inak ako znie oficiálna verzia? Možno súhlasiť s tým, že sa skutok naozaj nestal? A tí, ktorí tvrdia opak sú skutočne iba gágaji, táraji a pre prokurátorov prďúsi?
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Rekonštrukcia smrti Lučanského. Ako ju robili? Prokuratúra pre eReport: Nepoužil sa živý figurant!