Advokát Weis pre eReport k mimovládkam, prezidentke i predvolebnej korupcii OĽANO: Každý je povinný dodržiavať zákon!

Prezidentkin oxymoron. Nielen o ňom som hovorila so známym advokátom doktorom Petrom Weisom. Vrátili sme sa spolu trochu aj v čase a to k samotným voľbám. Reč tak bola o tom, ako Igor Matovič, šéf „protikorupčného hnutia,“ porušoval volebné moratórium, ale i k tomu, čo sa inak ako volebnou korupciou nezvať ani nedá.. Áno, ku „kortešačkám s päťstovečkami,“ ktoré hnutie OĽANO a priatelia praktizovalo. O tom, čo na „kauzu Huliak“ hovorí nielen on, ale najmä náš najvyšší zákon- Ústava SR. Neobišli sme ani naše „právo chrániace“ neziskovky..

Tretí sektor vo volebnej kampani

Pán doktor, veľa sa toho deje okolo vymenovania novej vlády, rada by som sa ale vrátila ešte trochu späť v čase a to k samotným voľbám. Podľa volebného zákona, môžu kampaň robiť len politické strany a hnutia. My sme však mali zapojené mimovládky, vznikli občianske združenia, z iného, už existujúceho, zase chodili jeho členovia rozprávať o tom koho voliť po stredných školách. Kampaň viedli aj denník Aktuality a týždenník Týždeň. Ako sa na to pozerá právnik?

Z môjho pohľadu je ich činnosť logická. Ide totiž o holé prežitie týchto subjektov. Bojovali pred voľbami o svoju ekonomickú existenciu.

Niektoré strany totiž sľubovali prijatie zákona o zahraničných agentoch, aký napríklad desaťročia existuje vo Spojených štátoch amerických a tým by sa ich činnosť a vplyv výrazne obmedzili.

Kampaň Igora Matoviča

Ďalším problémom týchto volieb bolo vyhlásenie šéfa OĽANO Igora Matoviča počas volebného morátoria- v samotný deň volieb, že “on ešte kampaňoval.” Potom sme sa dozvedeli o tom, že Rómovia možno nevolili jeho hnutie len čisto z dobrého srdca. Čo aktuálne preveruje NAKA. Ak by sa najmä vec týkajúca sa korupcie potvrdila, aké môžu byť dôsledky? Boli by len pre Matoviča a jeho hnutie, alebo by to bol dôvod na opakovanie volieb?

Historická skúsenosť nám neukazuje, že by si niekto mohol trúfnuť vyhlásiť celé voľby za neplatné. Stalo sa tak maximálne lokálne.

Aj Ústavný súd by s tým mal veľa práce, aby preukázal, že došlo k takému množstvu pochybení, ktoré by odôvodňovali zopakovanie volieb.

Do úvahy treba však brať aj to, kto a za akých okolností rozhoduje.

Najdôležitejšou právnou skutočnosťou v prostredí slovenskej teórie práva je totiž práve výsledok volieb. Otázka teda je to, či by niekomu opakovanie volieb, prospelo.

A už legendárne „päťstovečky“

Zaujímavý je však iný aspekt. A tým je verejný prísľub strany OĽANO a priatelia, že účastníkom volieb zaplatí odmenu 500 Eur.

Po voľbách ich politici tvrdia, že tento prísľub bol podmienený, ale z niektorých dostupných videí na internete to tak vôbec nevyzerá. Aj sudcovia si za jeho vlády zažívali všelijaké chvíle, a to nielen tí mediálne známi.

Pritom je mediálne známy prípad, kedy strana OĽANO vinou neskontrolovania svojej dátovej schránky už prišla o možnosť podania odvolania.

Bolo by určite zaujímavé a nie nemysliteľné, keby sa strana dozvedela o svojej platobnej neschopnosti až z písomností od exekútora.

Prezidentkin oxymoron

Prezidentka ešte predtým, ako vôbec boli oznámené nominácie nových ministrov, oznámila, že s “niektorými menami by mohla mať problém.” Je to šťastné vyhlásenie?

Nie, nie je. Ale tu nie je reč o šťastí, ale o ústavnoprávnych následkoch takého rozhodnutia. Všetko sa točí okolo chabo prezentovaných dôvodoch, ktoré sú dokonca oxymoronom. Konsenzus vedcov je práve taký oxymoron.

Veda nemá byť politická, avšak toto je priznanie, že na ňu tak niektorí nazerajú, a to je škoda pre všetkých.

Na základe vyjadrenia pani prezidentky konečne rozumiem, prečo sa počas tzv. pandémie používalo slovné spojenie „dôverovať vede“ (čo je len ďalší oxymoron).

To odôvodnenie nemenovania je chabé a právny základ tvrdenia, že prezidentka môže nemenovať, bude mať rozsiahle deštruktívne následky na ústavnoprávne zriadenie SR zavedením svojvôle pri budúcich výkladoch Ústavy SR.

Kauza Huliak

Potom, ako dostala oficiálny zoznam mien na členov nového vládneho kabinetu, vyhlásila, že odmieta nominanta Rudolfa Huliaka. “Pretože nespĺňa odborné požiadavky a prezentuje nenávisť voči názorovým oponentom.” A ak by ho vymenovala, ohrozila by tým riadny chod ústavných orgánov. Nuž ale mali sme v jednej z vlád i spolupracovníka skutočnej mafiánskej skupiny, obchodníka s vodkou, či vyštudovanú bábkoherečku. Ako to teda máme čítať?

Ešte raz uvádzam, že dôvodom nevymenovania pána Huliaka je oficiálne údajne len to, že sa nezmestí do pomerne úzkeho rámca politickej korektnosti.

Ide o idealizovaný rámec človeka, ktorý do prezidentského paláca vstúpil z pozície podpredsedu politického hnutia, ktoré v posledných voľbách neuspelo.

Dobrým ministrom školstva môže byť trebárs aj kaderník-plagiátor, pokiaľ mu nie sú odporné určité agendy. Iba o tom to je.

Ústava SR

A obstoja tieto dôvody ústavne? Z pohľadu práva?

Kameňom úrazu sú dve ustanovenia ústavy. Čl. 111 znel do roku 1999 tak, že Ústavný súd SR ho pri spore medzi prezidentom Michalom Kováčom a Vladimírom Mečiarom posúdil v skratke tak, že prezident má možnosť nomináciu ministra odmietnuť.

Následne sa však práve a výlučne z tohto dôvodu (je to tak uvedené v dôvodovej správe) text čl. 111 zmenil tak, aby kreoval povinnosť prezidenta menovať nominovaných členov bez výhrady.

Tu sa však ukazuje štandardná (ne)kvalita legislatívneho procesu, keďže sa popri čl. 111 nezmenil aj čl. 102 ods. 1 písm. g), ktorý zostal v pôvodnom znení.

Paradox nastane vtedy, ak sa prezidentka s touto neexistujúcou právomocou nemenovať stotožní a Rudolfa Huliaka nevymenuje.

Bude to znamenať, že slovo „vymenúva“ dáva možnosť nevymenovať a slovo „vymenuje“ dáva v rozpore s vôľou zákonodarcu, túto možnosť tiež.

Nebezpečný precedens a chaos

Čo nás čaká potom?

Nastane ústavnoprávny chaos. Ústava je totiž písaná (prepísaná) ešte socialistickým slovníkom a obsahuje množstvo ustanovení, kde sa kompetencia a povinnosť kreujú práve slovami, ako je napríklad to sporné „vymenuje“.

Takto by napríklad Ústavný súd SR mohol v budúcnosti kedykoľvek tvrdiť, že veta v čl. 125 ústavy SR, podľa ktorej Ústavný súd SR „rozhoduje“, dáva možnosť na odmietnutie rozhodovania vo veciach, ktoré si Ústavný súd SR sám predbežne posúdi.

T. j. v politicky citlivých, kde je potrebná istá dávka alibizmu. A takto by sa mohli zachovať v budúcnosti všetci.

Týmto naozaj nešťastným právnym posúdením sa dostávame zároveň do situácie, kedy sa neguje povaha štátneho zriadenia ako parlamentnej formy vlády.

A de facto sa aplikačnými excesmi prikláňa svojvoľne k posilneniu prezidentských kompetencií.

Kto ohrozuje riadny chod štátu naozaj

Aké kritériá z Ústavy, či iného zákona musí vlastne človek splniť na to, aby bol dosť odborný natoľko, aby ako minister neohrozoval chod štátu?

Môže ním byť aj kurič s nedokončenou vysokou školou. Nominácie sú výsledkom politickej kultúry jednotlivých strán, bohužiaľ v minulosti často naviazané na donorov strán.

Každý minister však skladá sľub, ktorý až neskôr ukáže, či je jeho vlastný morálny kompas v poriadku.

Ústava je napísaná tak, že nič nebráni tomu, aby niektorá vláda nemohla vládnuť hoc aj z ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Ústavný súd SR

Jej hovorca oznámil, že ak nedostane nové meno, vládu v stredu nevymenuje. SNS však na nominácii trvá. Ak by teda nenavrhli iné meno, bude nám naďalej vládnuť jej vláda? Koľko? Až do rozhodnutia Ústavného súdu SR? Lebo ako vieme, tie trvajú zvyčajne veľmi dlho..

Ústavný súd podľa jeho vlastných vyjadrení rozhoduje o veciach podľa dôležitosti. Čo je dôležité, si určujú sami. Pustiť sa preto cestou ústavnej sťažnosti nie je z pohľadu skorej funkčnosti vlády dobré riešenie.

Možností je mnoho. Prezidentka napríklad nemá dosah na menovanie štátnych tajomníkov.

Spôsobom vyriešenia tejto „krízy“ totiž ukáže nová vláda mimovládnym organizáciám, koľko si toho počas jej vládnutia budú môcť „ťahom prezidentom“ v budúcnosti dovoliť.

Je to pomerne prekérna situácia, v ktorej trpí najmä právny štát a dôvera bežného občana v jeho existenciu.

Možnosti

Samotný Rudolf Huliak sa vyjadril, že v prípade, že ho nevymenuje, podá ústavnú sťažnosť. Mal by šance uspieť? A ak by uspel, štát sa mu ospravedlní a spravíme ho ministrom?

To by ho najprv musela vyslovene nevymenovať, aby Ústavný súd nemohol jeho sťažnosť neprijať. Skôr by som však využil inú možnosť a po zostavení vlády napríklad požiadal o výklad Ústavy v tejto časti na základe návrhu skupiny koaličných poslancov alebo vlády.

Spornosť tohto ustanovenia ako podmienka konania je zrejmá, lebo sa k čl. 111 ústavy aktuálne vyjadruje veľa politikov aj ústavných právnikov a médií.

Ustanovujúca schôdza NR SR má byť túto stredu (t.j. 25.10.2023) Ak vládu schváli parlament, ale prezidentka ju nevymenuje, čo sa bude diať potom?

Takáto situácia nenastane, parlament s vyslovením dôvery musí počkať na rozhodnutie pani prezidentky o menovaní predsedu vlády a členov vlády.