Peter Weiss: Dohoda s USA vyvoláva pachuť chytráčenia a manipulácie zo strany vlády

Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskom a USA rozdeľuje národ. Na stranu odporcov dohody sa stavia aj bývalý politik a diplomat Peter Weiss.

Ako vnímate súčasné dianie okolo dohody o obrannej spolupráci s USA?

Ako človek, ktorý počas pôsobenia v politike pomáhal vytvárať podmienky pre integráciu SR do NATO, s veľkým rozčarovaním a smútkom. SDĽ pod mojím a Kanisovým vedením bola prvou slovenskou politickou stranou s uceleným zahraničnopolitickým programom. Už v máji 1993 sme v ňom zakotvili úsilie o vstup SR do NATO a spojenectvo s USA. Neskôr som sa ako predseda Zahraničného výboru NR SR zapájal do parlamentnej diplomacie zameranej na otvorenie dverí do NATO aj pre Slovensko po tom, čo v r. 1999 boli do NATO prijatí naši susedia z V4 a my nie. Ako veľvyslanec v Budapešti a Prahe som tiež prichádzal do styku s agendou bezpečnostnej politiky a mal som dobré vzťahy aj s americkými veľvyslancami. Keďže sme v NATO a ctíme si naše záväzky v tejto vojensko-politickej organizácii, je prirodzené usilovať sa o dobré vzťahy s USA. To, akým spôsobom sa táto slovensko-americká dohoda pripravuje a presadzuje, však podľa mňa nezlepší, ale zhorší vzťah Slovákov k USA. Som o tom hlboko presvedčený.

Z čoho vychádzate?

Prieskum organizácie Globsec, zverejnený v júni 2019, ukázal, že až 41% slovenských respondentov vníma Spojené štáty americké ako hrozbu, Rusko iba 26 percent. Zároveň však stúpla podpora NATO o 13% oproti roku 2017. Marcový výskum v r. 2020 ukázal, že až 53% respondentov vnímalo Spojené štáty ako hrozbu. Len 26% tak vnímalo Ruskú federáciu. Z 10 krajín zapojených do prieskumu bol protiamerický sentiment najsilnejší práve v SR. Zároveň iba 46% Slovákov dôverovalo médiám a rovnaký počet si myslel, že ich ovplyvňujú oligarchovia a finančné skupiny.

Každý, kto len trochu rozumie politike vie, že ak je takáto situácia vo verejnej mienke, treba pri príprave a prezentácii takej významnej a citlivej dohody postupovať veľmi premyslene, sofistikovane, s citom a taktom, ak sa má vzťah Slovákov k Amerike a Američanom zlepšiť a nie zhoršiť. Najmä ak dôveru k USA aj na Slovensku silno naštrbil spôsob, ako ich vojaci ukončili 20 ročné angažovanie sa v Afganistane. A čo je ešte dôležitejšie, koncom roku sa dramaticky zvýšilo napätie v americko-ruských vzťahoch kvôli Ukrajine, ktorá je spomedzi všetkých susedných štátov SR vnímaná najkontroverznejšie. Na to sa v politike nemožno urážať, to sú fakty, to je realita, ktorú treba s chladnou hlavou zohľadňovať pri príprave citlivej dohody. Najmä ak je Slovensko dlhodobo štátom s najvyššou nedôverou voči USA. Lámať veci cez koleno je zo všetkých týchto dôvodov nesprávne a škodlivé.

Čo pokladáte za najväčší problém súčasného textu dohody?

Nespokojnosť s návrhom zmluvy má viaceré dimenzie. Zastavím sa pri najpodstatnejších. Komfortnosť  medzinárodnej zmluvy s ústavou je prirodzená požiadavka. Odbíjať pripomienky generálnej prokuratúry, občianskej iniciatívy a ďalších inštitúcii, ktoré vzniesli v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ako aj pripomienky niektorých ústavných právnikov, sudcov atď. rôznym nálepkovaním, ako to v súlade s ich doterajšou praxou robia členovia vlády a mnohí komentátori v slovenských médiách, je neprofesionálne a z politického hľadiska kontraproduktívne. Ktorýsi komentátor vytkol Marošovi Žilinkovi, že robí zahraničnú politiku, keď dovolil poukázať na nesúlad návrhu dohody s Ústavou SR a ďalšími normami. To je predsa nonsens! To sa nedá čítať inak ako odkaz, že mal, ľudovo povedané, držať hubu. Aj ďalší jeho kolegovia, ale aj vládni politici, sa pustili do nálepkovania generálneho prokurátora ako opozičného politika. Tým zaútočili aj na tím špičkových právnikov na GP, ktorý stanovisko k návrhu zmluvy  pripravil. Žilinka bol predsa demokraticky zvolený obrovskou väčšinou poslancov a má ústavné právo i povinnosť vyjadriť sa v mene štátneho orgánu, ktorý reprezentuje, k dôležitej medzinárodnej dohode. Miesto nálepkovania mali polemiku viesť prostredníctvom vecného vyvracania argumentov generálneho prokurátora. Hovoriť o opozičnosti v tejto súvislosti je nekorektné nielen kvôli jeho konsenzuálnemu zvoleniu v parlamente, ale najmä preto, že dohoda sa uzatvára v mene Slovenskej republiky a nie v mene momentálne vládnucej zostavy. Osobne tento druh  robustne sa tváriacich, ale obsahovo dutých komentárov pokladám pre kvalitu slovenského politického diškurzu za rovnako zničujúci ako nevzdelanosť a amaterizmus niektorých súčasných vládnych politikov. Bohorovné nálepkovanie každého, o ktorom títo komentátori usúdia, že má nevyhovujúce názory, ničí vecnú a racionálnu diskusiu. Najmä ak médiá hlavného prúdu čelia takej vysokej nedôvere. Nálepkovaním si ju určite nezvýšia.

Ako by mala vláda postupovať?

Ak sú vážne výhrady voči dohode, ktoré sa dotýkajú aj suverenity SR, je v najvyššom národnoštátnom zaujme viesť o nich serióznu odbornú i politickú diskusiu. Schváliť dohodu v situácii, že ju kritická masa občanov, kultúrnych, právnických a politických elít a významná časť bezpečnostnej komunity bude pokladať za protiústavnú, narúšajúcu suverenitu a územnú zvrchovanosť SR, je cesta do pekla a k ďalšiemu dlhodobému  poškodzovaniu našich  vzťahov s kľúčovým spojencom v NATO. To sa nedá „obkecať“ nabubrenými frázami.

Ďalší balík pripomienok sa týka podozrenia, že vláda si zrejme nedala námahu urobiť dôkladnú, vyčerpávajúcu komparáciu obdobných dohôd USA s inými európskymi členskými štátmi NATO. Verejne dostupné analýzy  právnikov a odborníkov na medzinárodné vzťahy na to poukazujú. Preto ja namieste vecná diskusia založená na faktoch. Ak sme neboli schopní vyjednať rovnaké podmienky ako iné štáty, najmä podobnej veľkosti, ak sme podliezli latku, ktorú už nastavili iní, tak by to svedčilo buď o nedostatočnej pripravenosti na vyjednávania s americkou stranou, alebo o našom politickom podkladaní sa, o motívoch ktorého je až príliš veľa špekulácií vo verejnom priestore. Podozrenie, že naša dohoda nevýhodnejšia, ako sú dohody iných štátov NATO s USA, sa nemôže bagatelizovať. Je v záujme vlády, ale najmä hlavy štátu ako vrchnej veliteľky OS SR a predstaviteľky SR navonok, aby takýchto špekulácií vznikalo čo najmenej. Tie sa nedajú vyvrátiť frázami ani nálepkovaním názorových oponentov. Pochybnosti majú totiž veľkú politickú zotrvačnosť a budú sa vracať aj v čase, keď pomer síl v parlamente a v spoločnosti bude iný.

Ak diskusia neprivedie k takým úpravám v návrhu zmluvy na zasadnutí vlády, kde sa budú preberať výsledky medzirezortného pripomienkového konania, ktoré by rozptýlili aspoň najväčšie pochybnosti voči obsahu navrhovanej dohody, potom je podľa mňa na mieste žiadať pani prezidentku, aby sa ešte pred zaslaním dohody do NR SR bez meškania obrátila na Ústavný súd SR, aby na základe argumentov GP a ďalších účastníkov medzirezortného pripomienkového konania posúdil súlad zmluvy s ústavou a našimi medzinárodnoprávnymi záväzkami, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnym právom.

Rozhovor pokračuje na druhej strane.