Mesežnikov, Bútora, Stanke, Vášaryová, Radičová, Demeš, Mikloš, to sú niektoré takzvané osobnosti, ktoré sú podpísané pod listom s výzvou pre šéfku Európskej komisie. V liste fabulujú o údajnom znižovaní kvality demokracie a právneho štátu.
Niekoľko desiatok osobností žijúcich na Slovensku sa obrátilo listom na predsedníčku Európskej komisie a komisára pre spravodlivosť. Ursule von der Leyenovej a Didierovi Reyndersovi píšu, že podľa ich názoru je skutočným motívom novovzniknutej vlády Roberta Fica (Smer-SD) snaha zastaviť vyšetrovanie korupcie. Vyzývajú ich preto, aby nepodľahli údajnej Ficovej zavádzajúcej argumentácii.
Fabulácie piatej kolóny
Pri bližšom pohľade na text výzvy je čitateľovi v okamihu jasné, o čo v skutočnosti ide signatárom. Personálne zmeny vo viacerých inštitúciách verejnej moci uskutočnené novou vládou vraj „vykazujú znaky porušenia zákonov“, píšu v liste. O ktoré funkcie má ísť a aký zákon mal byť porušený, sa však z listu nedozvedáme. Signatári samozrejme fabulujú.
Ďalej v liste píšu, že vládne zmeny v systéme inštitúcií „vyvolávajú znepokojenie“. Fajn, aj my sme znepokojení. Napríklad sme znepokojení z toho, čo predvádzajú signatári predmetného listu. No byť znepokojení nedokazuje zhola nič. A už vôbec nie to, že druhá stana, z ktorej sme znepokojení, porušuje zákon. Je to teda len ďalšia fabulácia signatárov.
Fabulácií je v liste neúrekom, no pristaviť sa pri každej z nich a každú okomentovať nie je účelom tohto textu. Účelom textu je poukázať na opovrhnutiahodné konanie piatej kolóny. K jej príslušnosti sa prihlásili všetci signatári listu. Nekonajú v záujme Slovenskej republiky, konajú proti jej záujmom. Sú presvedčení o svojej nadradenosti a z tejto pozície aj konajú. Názory pospolitého ľudu, hoci aj väčšinové, sú im ukradnuté. Oni totiž majú vlastnú predstavu o smerovaní krajiny a urobia, čo bude potrebné. Ak je potrebné škodiť, tak budú škodiť. Hoci aj celej krajine.
Definícia piatej kolóny podľa Wikipedie
Piata kolóna je termín označujúci skupinu ľudí navonok vystupujúcu ako súčasť zriadenia alebo štátu, ale v skutočnosti jej aktivity zvyčajne smerujú k jeho oslabeniu alebo dokonca deštrukcii. Skupina môže mať ekonomický, politický alebo náboženský charakter.
Mohlo by vás zaujímať
Celé znenie výzvy:
Výzva Európskej komisii: Nepodľahnite zavádzajúcim argumentom premiéra Roberta Fica
Vážená predsedníčka Európskej komisie pani Ursula von der Leyen,
vážený európsky komisár pre spravodlivosť pán Didier Reynders,
My, signatári tejto výzvy, sa obraciame na Vás v našom vlastnom mene, ako aj v mene mnohých ďalších demokraticky zmýšľajúcich občanov a občianok Slovenskej republiky.
Po parlamentných voľbách v septembri 2023 pri plnom rešpektovaní suverenity ľudu a volebných výsledkov vznikla na Slovensku nová vláda na čele s Robertom Ficom. Vzápätí po svojom nástupe uskutočnila početné personálne zmeny vo viacerých inštitúciách verejnej moci, ktoré vykazujú znaky porušenia platných zákonov. Predložila tiež návrhy na zmeny v samotnom systéme inštitúcií. Viaceré z týchto návrhov vyvolávajú oprávnené znepokojenie z negatívneho dopadu na demokratický režim a stav právneho štátu. Obzvlášť to platí pre návrh vlády na zrušenie Špeciálnej prokuratúry.
Práve Špeciálna prokuratúra spolu so Špecializovaným trestným súdom ako dve procesne nezávislé justičné inštitúcie významným dielom prispeli k obnoveniu mechanizmov právneho štátu po roku 2020, k vyšetreniu a potrestaniu viacerých trestných činov, vrátane vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martíny Kušnírovej, ako aj k vyšetreniu iných nájomných vrážd, prípadov korupcie vysokopostavených úradníkov a politikov, prípadov zneužívania mocenského postavenia i ďalších aktivít organizovanej kriminality.
Skutočným motívom, ktorý viedol novu vládu k predloženiu tohto návrhu, je podľa nášho presvedčenia založeného na poznaní situácie a faktov snaha vlády zastaviť vyšetrovanie trestných činov korupčného charakteru spáchaných v rokoch 2012–2020. Aktérmi týchto prípadov sú totiž osoby blízke politickým stranám terajšej vládnej koalície, pričom viaceré z nich po voľbách 2023 zaujali pozície v orgánoch verejnej moci ako predstavitelia novej vládnej koalície. Pritom sa nedá vylúčiť, že v dôsledku zrušenia Špeciálnej prokuratúry budú oslobodené aj už právoplatne odsúdené osoby blízke terajšej vláde.
Navyše, vláda sa rozhodla uskutočniť tento závažný krok bez potrebnej odbornej diskusie a v skrátenom legislatívnom konaní, teda bez štandardného pripomienkovania. Ignorovala tým stanoviská a vyhlásenia Európskej komisie o tom, že právny štát ako jedna zo základných hodnôt Európskej únie zahŕňa transparentný, zodpovedný, demokratický a pluralistický postup prijímania zákonov.
Premiér Robert Fico zavádza slovenskú verejnosť aj partnerov v Európskej únii, keď tvrdí, že likvidácia Špeciálnej prokuratúry je obyčajnou reorganizáciou, po ktorej budú prokurátori, ktorí v nej doteraz pôsobili, preradení do útvarov Generálnej prokuratúry a všetky vyšetrovania pobežia ďalej. Po prvé, neexistuje záruka, že prokurátori zrušenej Špeciálnej prokuratúry budú nerušene pokračovať vo svojej kariére v rámci Generálnej prokuratúry (nie je vylúčené, že mnohí z nich sa na novom pôsobisku dostanú pod silný tlak so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami).
Po druhé, práve Generálna prokuratúra opakovane sporným spôsobom (použitím paragrafu 363 Trestného poriadku) znemožňuje trestné stíhanie osôb podozrivých zo spáchania závažných zločinov. Jednou z týchto osôb sa napokon stal v roku 2022 nielen terajší minister obrany Robert Kaliňák, ale aj terajší premiér Robert Fico, ktorý bol obvinený zo spáchania troch trestných činov. Vládnym úsilím o zrušenie Špeciálnej prokuratúry sa Robert Fico a jeho politickí spojenci z novej vládnej koalície snažia vyhnúť čo i len možnosti vyvodenia osobnej zodpovednosti za účasť na podozrivých aktivitách odporujúcich zákonu.
Robert Fico, poučený skúsenosťami politikov zo susedných krajín a obávajúci sa možnosti oslabenia až zastavenia finančných transferov z EÚ, sa pokúša získať podporu EÚ pre svoje problematické kroky rozrušujúce právny štát na Slovensku, resp. dosiahnuť aspoň neutrálny postoj EÚ.
Oceňujeme, že Európska komisia už zareagovala a v zaslanom dokumente požiadala vládu SR, aby umožnila odbornú diskusiu a vyžiadala si stanovisko od Benátskej komisie. Musíme však konštatovať, že vláda túto požiadavku ignoruje. Po voľbách a nástupe novej vlády nijaká odborná diskusia o Špeciálnej prokuratúre neprebehla a na schvaľovacom procese vláda nemieni nič meniť. Návrh zákona, ktorý má zrušiť Špeciálnu prokuratúru, už na svojom zasadnutí schválila a chce ho presadiť v parlamente prostredníctvom tzv. skráteného legislatívneho konania.
Vážená pani von der Leyen, vážený pán Reynders,
vyzývame Vás, aby ste nepodľahli zavádzajúcej argumentácii Roberta Fica v prospech návrhov, ktoré majú za cieľ znefunkčniť mechanizmy právneho štátu spôsobom, ktorý je v zjavnom rozpore s princípmi právneho štátu. Realizácia týchto návrhov povedie k nastoleniu politickej kontroly nad vyšetrovacími orgánmi. Považujeme Európsku úniu za hlavného spojenca občanov a občianok SR pri obrane slobody, demokracie, ľudských práv a právneho štátu a veríme, že sa to nikdy nezmení.
Zoznam signatárov:
Grigorij Mesežnikov, politológ, prezident Inštitútu pre verejné otázky
Martin Bútora, sociológ, diplomat, spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu, čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky
Zora Bútorová, sociologička, vysokoškolská pedagogička, Inštitút pre verejné otázky
Egon Gál, filozof, Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií (BISLA)
Prof. Adam Bžoch, literárny vedec, kultúrny historik, vysokoškolský pedagóg a prekladateľ, Ústav svetovej literatúry SAV, Katedra dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty, Trnavská univerzita
Richard Stanke, herec, člen Činohry Slovenského národného divadla
Magda Vášáryová, bývalá štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí SR, zakladateľka Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA)
Prof. MUDr. Jozef Hašto, PhD., psychiater, vysokoškolský učiteľ, bývalý primár Psychiatrickej kliniky v Trenčíne
Prof. Juraj Stern, rektor Paneurópskej vysokej školy, bývalý rektor Ekonomickej univerzity a prezident Slovenskej rektorskej konferencie
Soňa Szomolányi, emeritná profesorka politológie, Univerzita Komenského
Jozef Bátora, univerzitný profesor politológie, Univerzita Komenského
Peter Zajac, spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu, prezident Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, emeritný profesor Humboldtovej univerzity v Berlíne a emeritný vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV, bývalý poslanec NR SR
Dušan Trančík, režisér, člen Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a Európskej filmovej akadémie
MUDr. Růžena Trančíková, lekárka, členka Slovenskej lekárskej spoločnosti
Ján Štrasser, básnik, esejista a prekladateľ, pravidelný prispievateľ pre Denník N
Rudolf Chmel, bývalý podpredseda vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
Andrej Bán, reportér pracujúci aj pre Denník N
MUDr. Peter Tatár, aktér Novembra 89, bývalý poslanec za Verejnosť proti násiliu, lekár, občiansky aktivista
Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD., premiérka vlády SR 2010 – 2012, dekanka Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy
Mgr. Dagmar Kusá, PhD., politologička, Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií (BISLA), podpredsedníčka Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku
Prof. Jana Plichtová, PhD., psychologička
František Šebej, bývalý poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR a bývalý predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR
Juraj Flamik, aktér Novembra 89, občiansky aktivista
Milan Šútovec, literárny vedec a historik, bývalý predseda Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR
Doc. Michal Vašečka, PhD., sociológ, programový riaditeľ Bratislava Policy Institute, člen Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii za Slovensko, predseda Redakčnej rady Denník N
Valeria Schulczová, riaditeľka Divadla Pavla Országha Hviezdoslava, Bratislava
Samuel Abrahám, PhD., politológ, rektor, Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií (BISLA),
Lucia Žitňanská, vysokoškolská pedagogička, bývalá trojnásobná ministerka spravodlivosti SR
Pavol Demeš, bývalý minister medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky, zahraničnopolitický analytik
Ivan Mikloš, prezident think tanku MESA10, bývalý podpredseda vlády a minister financií
Peter Neuwirth, aktér Novembra 89 v Košiciach, občiansky aktivista
Prof. Emília Beblavá, vysokoškolská pedagogička, Fakulta sociálnych a ekonomický vied Univerzity Komenského, výskumníčka, aktivistka v oblasti transparentnosti a boja proti korupcii
Doc. Miroslav Beblavý, ekonóm, vedec, spisovateľ, bývalý poslanec Národnej rady SR
Fedor Blaščák, riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti
Prof. Mikuláš Huba, environmentalista, bývalý poslanec Národnej rady SR, občiansky aktivista
Andrej Findor, vysokoškolský pedagóg, Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského
Michal Hvorecký, spisovateľ, prekladateľ, publicista
Rastislav Káčer, diplomat, zahranično-politický analytik, bývalý minister zahraničných vecí
Prof. Alexander Duleba, vysokoškolský pedagóg, analytik Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku
Gábor Zászlós, manažér, bývalý podpredseda vlády SR
Viera Dubačová, divadelná režisérka, občianska aktivistka, bývalá poslankyňa Národnej rady SR
Ivan Kamenec, historik, Historický ústav SAV
László Szigeti, vydavateľ, esejista
Jana Juráňová, spisovateľka, prekladateľka, spoluzakladateľka feministického projektu ASPEKT
Csilla Droppová, občianska aktivistka
Miroslav Pollák, matematik, občiansky aktivista, bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity
Ľubica Trubíniová, ochranárka a občianska aktivistka
Juraj Buzalka, antropológ, Ústav sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, autor knihy Postsedliaci
Katarína Zavacká, právnička, historička práva, Ústav štátu a práva SAV
Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu
Robert Roth, člen Činohry Slovenského národného divadla
Peter Breier, psychiater, spoluzakladateľ Ligy za duševné zdravie
Ing. Viktor Nižňanský, PhD., urbanistický ekonóm, bývalý splnomocnenec vlády pre decentralizáciu štátu
Laura Dittel, výkonná riaditeľka, Karpatská nadácia
Doc. Mgr. art Zuzana Kronerová, herečka
Marián Hatala, básnik, prozaik, prekladateľ
Juraj Mesík, nezávislý analytik globálnych trendov
Lucia Štasselová, aktivistka, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Bratislava
Ľuba Lesná, novinárka, spisovateľka
Boris Farkaš, herec Divadla Astorka v Bratislave
Kaťa Farkašová, filmárka, aktivistka za ľudské práva žien
Péter Hunčík, psychiater, spisovateľ, občiansky aktivista
Zuzana Wienk, občianska aktivistka, riaditeľka občianskeho združenia Bystriny
Mária Patakyová, bývalá verejná ochrankyňa práv
Katarína Šimončičová, ochranárka, bývalá poslankyňa mestského zastupiteľstva, Bratislava
Marcel Zajac, Centrum pre filantropiu
Lucia Szabová, klimatická aktivistka, koordinátorka Klimatickej koalície, spoluzakladateľka občianskeho združenia Znepokojené matky
Richard Krivda, kameraman
Ján Hacaj, vinár, bývalý poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR
Laco Oravec, občiansky aktivista, Nová Cvernovka
Rudolf Sikora, výtvarník
Tina Sikorová Čorná, publicistka
Šarlota Pufflerová, psychologička, výkonná riaditeľka OZ Občan, demokracia a zodpovednosť
Richard Medal, ochranár a občiansky aktivista
Jana Cviková, literárna vedkyňa a prekladateľka, feministická organizácia ASPEKT
Zuzana Homolova, výtvarná pedagogička, pesničkárka
Juraj Nvota, režisér a herec
Igor Otčenáš, bývalý diplomat, prekladateľ, dôchodca
Daniel Pastirčák, spisovateľ, teológ, publicista prispievajúci pre Denník N
Boris Strečanský, rozvojový špecialista, člen Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, spoluzakladateľ a člen správnej rady Centra pre filantropiu n.o
Zdroj: Denník N
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
KOMENTÁR Osobnosti? Kdeže! Piata kolóna píše list do Bruselu, sťažuje sa na Fica a škodí Slovensku