Orbán vyzval EÚ, aby začala rokovania s Ruskom o európskej bezpečnosti

Dohoda s Moskvou je podľa maďarského premiéra nevyhnutná, aby sa zabránilo zbrojárskym pretekom.

Ako uvádza agentúrá TASS Európska únia by mala využiť svoju prevahu a prinútiť Rusko k rokovaciemu stolu, aby vznikla nová dohoda o bezpečnosti v Európe. Vyhlásil to maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý zdôraznil, že aj keď je EÚ vojensky a ekonomicky silnejšia než Rusko, bez takejto dohody hrozí nekontrolovateľné zbrojenie.

Rokovania s Ruskom sú nevyhnutné

„Dnes je Európa omnoho silnejšia než Rusko,“ povedal Orbán na stretnutí s maďarskými menšinovými organizáciami v zahraničí. „Rusov je možno 140 miliónov, zatiaľ čo počet obyvateľov krajín EÚ presahuje 400 miliónov. Okrem jadrového potenciálu máme výraznú prevahu v ekonomike aj vo vojenskom rozpočte.“

Podľa Orbána musí EÚ túto silu ukázať práve pri rokovaniach o novej dohode o bezpečnosti v Európe. „Treba vybudovať nový bezpečnostný systém a vyjasniť otázky výzbroje a veľkosti ozbrojených síl jednotlivých krajín. Na tieto otázky treba podpísať dohodu a vytvoriť kontrolný mechanizmus, pretože štáty postupne odstupovali od predchádzajúcich zbrojných dohôd v tieni vojny,“ pripomenul. Niektorí európski lídri podľa neho síce uznávajú, že rokovania s Ruskom budú nevyhnutné, ale „nie teraz“.

Orbán zároveň zdôraznil, že takáto dohoda je kľúčová aj na zabránenie novým zbrojárskym pretekom. „Neustále výdavky na zbrojenie nie sú v záujme Maďarska,“ povedal.

O predchádzajúcej dohode

Maďarský parlament v roku 2024 pozastavil účasť krajiny na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE). Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Péter Sztáray vtedy uviedol, že zmluva „zohrávala dôležitú úlohu pri udržiavaní rovnováhy ozbrojených síl v Európe“, no po odstúpení Ruska stratila význam. Rusko zmluvu vypovedalo v roku 2023, po čom krajiny NATO oznámili, že svoju účasť pozastavujú na neurčito.

Zmluva bola podpísaná v roku 1990, vstúpila do platnosti v roku 1992 a novelizovaná bola v roku 1997. Obmedzovala počet konvenčných zbraní a techniky v piatich hlavných kategóriách – tanky, obrnené bojové vozidlá, delostrelectvo, bojové vrtuľníky a stíhacie lietadlá – a zavádzala mechanizmy na overovanie dodržiavania záväzkov, vrátane výmeny informácií a inšpekcií.

Severoatlantická aliancia však novelizovanú verziu dokumentu nikdy neratifikovala a naďalej sa držala ustanovení z roku 1990, ktoré zohľadňovali rovnováhu konvenčných zbraní medzi NATO a už zaniknutou Varšavskou zmluvou – čo Rusko odmietlo akceptovať. V roku 2023 ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon o vypovedaní zmluvy. Moskva opakovane tvrdila, že zodpovednosť za ukončenie dohody nesú Spojené štáty a ďalšie krajiny NATO.

Zdroj: tass