KOMENTÁR Opozičný majdan na pokračovanie alebo ako sa protivládne protesty s demokraciou zrazili

Ak sa niekto tvári ako najväčší demokrat na svete, ale potom sa nevie zmieriť s výsledkom volieb, ktoré nedopadli v jeho prospech, je zrejme na mieste hovoriť o pokrytcovi. A presne tak sa javí aj tento bezduchý dav a zahraniční, teda pardon, opoziční politici. Ako pokrytci. A majdan je ideálny nástroj.

Autor komentára sa zamyslel nad protivládnymi protestami, ktoré by chceli vyzerať ako demokratické vyjadrenie nesúhlasu, ale v skutočnosti pôsobia len ako frustrácia a nespracovaný hnev rozmaznaných a netolerantných malomeštiakov. Kážu o demokracii, ale nedozreli ani na rešpektovanie výsledku volieb. Hovoria o slušnosti, ale oponentov nazývajú dezolátmi. A v neposlednom rade odsudzujú fanatizmus, no oni sami sú jeho učebnicovým príkladom.

Zvrhnúť vládu a dosadiť prezidenta

Protivládne protesty s opozičnými politikmi vo forme, v akej začali, nemali perspektívu a vyčerpali svoj potenciál hneď na začiatku. S témami tak abstraktnými, ako zmena trestného zákona a trestného poriadku či rušenie ÚŠP, nemali šancu ďalej rásť. Tajomní organizátori týchto protestov však majú iné plány.

Chceli by zvrhnúť vládu a dosadiť do úradu prezidenta svojho kandidáta. Či to bude práve Korčok, to sa uvidí. Nejedno oko svetoobčana zvlhne pri predstave Lajoša Ódora ako Čaputovej nástupcu a pokračovateľa jej politickej línie. Na to všetko však potrebujú veľké protesty. Veľmi veľké protesty.

A tak tajomní organizátori namiešali tématický mix šitý na mieru protestov. Kuciaka už po ruke nemajú, musia sa uspokojiť s tým, čo je. Témy však musia byť jasné, aby motivovali a prilákali vytipovanú cieľovú skupinu v potrebnej kvantite. V opačnom prípade by sa s majdanom museli rozlúčiť.

Dav NPC

ÚŠP v skutočnosti takmer nikoho nezaujíma. Je to príliš vzdialená, neosobná a komplikovaná téma. Teda téma, ktorá nevyvoláva potrebné emócie. Žiadne emócie rovná sa žiadny majdan. A že téma rušenia ÚŠP v skutočnosti nikoho nezaujíma, nie je názor autora textu, ktorý by si vycucal z prsta.

Autor to tvrdí po zhliadnutí rozhovorov s účastníkmi spomínaných protestov. Autor tiež verí, že respondenti rozhovorov boli dokonca vybraní veľmi svedomito a teda mali byť tým najlepším, čo protest ponúkol. No súvislé a presvedčivé odôvodnenie ich účasti neponúkli ani oni. Teda rozhodne nie v zmysle zmeny zákonov a rušenia ÚŠP.

Nič viac ako otrepané floskuly o mafii a Ficovi v base nedokázali sformulovať. Je radosť pre tajomných organizátorov protestov mať k dispozícii dav takýchto biologických robotov, žargónom hráčov počítačových hier NPC (non playable character – teda bezprízorne a naprogramovane sa pohybujúca postava z hry vo vedľajšej, nehrateľnej úlohe), ktorí sú ochotní podporiť všetko, čo je práve horúcou témou. A horúce témy neurčuje nikto iný, ako Denník N, SME či Aktuality. Prípadne Markíza. Hoci aj ich autonómia je veľmi otázna. Ale to je teraz vedľajšie.

Nad tým som neuvažovala a list Ukrajincom

Vráťme sa teda k protestom. Moderuje ich dvorná moderátorka hromadných akcií konaných pod záštitou Progresívneho Slovenska, Kristína Tormová. Tá Kristína Tormová, ktorá redaktorke Denníka N na otázku, prečo moderuje protesty, odpovedala, že nad tým neuvažovala. Veľavravné. Uvažovanie zrejme nie je jej silnou stránkou.

Svedčiť o tom môže aj udalosť z ostatného protestu, na ktorom sa prihovorila vraj ukrajinských účastníkom tejto nevšednej akcie. Nevedno, či sa tam naozaj nejakí Ukrajinci nachádzali. No o to predsa ani nešlo. Pani Tormová poslúžila, s úrovňou jej intelektu možno aj bez jej vedomia, účelu. Hovorí sa tomu aj užitočný idiot.

Prečítala totiž text, špeciálne určený domnelému ukrajinskému publiku, ktorý bol následne tlmočený v ukrajinskom jazyku. Človek by sa aj zasmial, že aké trápne divadlo. Ale ono to na smiech tak celkom ani nie je. Je to totiž na zaplakanie. Sú schopní urobiť naozaj všetko, aby sa dostali k moci. Nie Tormová, tá je nepodstatná. Ale tajomní organizátori a ich politici.

Plná huba demokracie

Ak sa niekto tvári ako najväčší demokrat na svete, ale potom sa nevie zmieriť s výsledkom volieb, ktoré nedopadli v jeho prospech, je zrejme na mieste hovoriť o pokrytcovi. A presne tak sa javí aj tento bezduchý dav a zahraniční, teda pardon, opoziční politici. Ako pokrytci. Nevyhrali voľby, ale aj tak sa asi domnievajú, že môžu všetko. A všetko by rozhodne aj chceli.

A veď vlastne o tom hovoril už dávno Kryl. Že tí, čo majú plnú hubu demokracie, sú od nej v skutočnosti najďalej.

Tajomní organizátori môžu byť s takým davom a s takou politickou reprezentáciou spokojní. Síce nie sú dokonalí, ale aspoň netrpia skromnosťou. Lebo ak sú o niečom naozaj presvedčení, tak je to ich intelektuálna nadradenosť. Cítia sa elitou. A s nami, zberbou a poddanými, by radi zatočili. Neradno dezolátov nechať vládnuť.

Majdan je na to ideálny nástroj. Veď v 2018 sa to podarilo. Teda nie celkom, ale aspoň Fico odstúpil. Vzhľadom k ich obmedzenému kritickému mysleniu, hoci sa ním radi oháňajú, však nepochopili, že doba sa zmenila. Preto by chcel autor textu tajomným organizátorom, sfanatizovanému davu a nepríčetným opozičným politikom odkázať, aby mu vyskočili na hrb.

Nie je to veľmi vkusný odkaz, ale vždy o niečo vkusnejší, ako majdanistické pokusy o výmenu vlády pár mesiacov po voľbách.