Nová nádej pre pacientov s Alzheimerovou chorobou, podávanie lítia u myší zvrátilo stratu pamäti

Doplnenie prirodzených hladín lítia v mozgu môže chrániť pred Alzheimerovou chorobou a dokonca ju aj zvrátiť. Informoval o tom článok publikovaný pred niekoľkými dňami v časopise Nature. Informácie v článku poukazujú na nové, významné zistenia.

Prelomový objav austrálskych vedcov

Analýza ľudského mozgového tkaniva a séria experimentov na myšiach poukazujú na konzistentný vzorec: keď koncentrácie lítia v mozgu klesajú, dochádza k strate pamäti, aj k neurologickým príznakom Alzheimerovej choroby. Štúdia tiež zaistila dôkazy pri experimentoch na myšiach, že špecifický typ lítiového doplnku zastavuje tieto neurologické zmeny a znižuje stratu pamäti. Tým obnovuje mozog do mladšieho a zdravšieho stavu.

„Toto je prelomové,“ hovorí Ashley Bushová, neurovedkyňa z Melbournskej univerzity v Austrálii, ktorá sa na štúdii zúčastnila. „Prvé lieky modifikujúce príznaky Alzheimerovej choroby sme vyvinuli len nedávno. Ale zameriavajú sa iba na jednu vec: amyloidové plaky. Tento, nový prístup, sa zameriava na všetky hlavné patológie, ktoré pri tejto chorobe vznikajú,“ uviedla vedkyňa.

Ak sa to potvrdí v klinických štúdiách, výsledky by mohli byť veľmi významné.

Demencia postihuje viac ako 55 miliónov ľudí na celom svete; väčšina z nich má Alzheimerovu chorobu. “Antiamyloidové terapie spomaľujú kognitívny pokles, ale nezastavujú ho, neobnovujú funkciu,“ hovorí spoluautor Bruce Yankner, genetik na Harvard Medical School v Bostone, Massachusetts. Dodal, že zatiaľ nemáme “penicilín” na Alzheimerovu chorobu.

Lítium ako všeliek na náladu

V devätnástom a začiatkom dvadsiateho storočia bolo lítium propagované ako zdravotné tonikum, ktoré dokáže meniť náladu. Dokonca sa objavil aj ako ingrediencia prvej receptúry známeho nápoja 7-UP. V 70. rokoch 20. storočia sa opäť objavilo ako zlatý štandard liečby bipolárnej poruchy. Vedci si čoskoro všimli, že u ľudí s bipolárnou poruchou, ktorí užívali lítium, bolo starnutie mozgu pomalšie ako u tých, ktorí ho neužívali. Medzitým epidemiologické štúdie odhalili, že regióny, v ktorých zásoby vody obsahovali stopové množstvá lítia, mali relatívne nízku mieru demencie. Klinické štúdie testujúce účinky lítia na kognitívny pokles však mali zmiešané výsledky.

Vo výskume zameranom na objasnenie úlohy lítia Yankner a jeho tím po prvýkrát preukázali, že tento kov je prirodzene prítomný v mozgu, kde zohráva dôležitú fyziologickú úlohu. Počet indícií narastal, autori zistili, že v častiach ľudského mozgu postihnutých Alzheimerovou chorobou boli hladiny lítia nižšie, ako v oblastiach nepostihnutých.

Tím tiež zistil, že u ľudí s miernou kognitívnou poruchou, ktorá je predchodcom Alzheimerovej choroby, je lítium v mozgu viazané v amyloidových plakoch, čím sa stáva menej dostupné pre základné mozgové funkcie. Tento nedostatok lítia sa s postupujúcou chorobou zhoršoval, hovorí Yankner.

Uhličitan lítny nemá taký efekt ako orolát lítny

S lítiom to fungovalo rovnako v mozgoch myších modelov Alzheimerovej choroby.
Myš s normálnymi hladinami lítia v mozgu mala menej amyloidových plakov ako myš s nedostatkom lítia. V ďalších experimentoch s myšami sa u myší s nedostatkom lítia v mozgu vyvinulo viac plakov ako u zvierat s normálnymi hladinami lítia. Tým sa spustil začarovaný kruh, ktorý by mohol predstavovať zničujúci postup Alzheimerovej choroby: menej lítia v mozgu vedie k väčšiemu množstvu amyloidu, čo vedie k ešte menšiemu množstvu lítia.

Yankner a jeho tím spojili stratu lítia s ďalšími príznakmi ochorenia, vrátane hromadenia spletencov tau proteínu a zmenenej aktivity génov súvisiacich s Alzheimerovou chorobou. Dokonca identifikovali potenciálny spôsob, ako prerušiť tento škodlivý cyklus.

Väčšina klinických štúdií s lítiom testovala formu uhličitanu lítneho. Tím preukázal, že amyloidné plaky túto formu ľahko zachytávajú – ale iné, ako napríklad orotát lítny, sa tomu vyhýbajú. Keď autori podali myšiam nízke dávky orotátu lítneho, ten dokonca zvrátil poškodenie mozgu a pamäť zvieraťa sa vrátila. Uhličitan lítny nemal tento efekt a to možno aj vysvetľuje predošlé zmiešané výsledky klinických štúdií.

Zdroj: nature.com