NKÚ bije na poplach: Voda sa môže stať biznisom v rukách súkromníkov

Udržateľný rozvoj a modernizácia vodárenskej či kanalizačnej infraštruktúry, účinnosť kontroly zo strany akcionárov vodárenských spoločností, ktorými sú obce a mestá, ale aj efektívny nezávislý dohľad zo strany ústredných orgánov štátu sú nosné riziká, na ktoré dlhodobo upozorňuje národná autorita pre oblasť externej kontroly nielen vládu, parlament, ale aj zástupcov miestnych samospráv. Ako sa informuje v tlačovej správe v ostatných mesiacoch vníma Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR obzvlášť kriticky dianie vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) a. s., ktorá patrí medzi najväčšie spoločnosti zodpovedajúce za jednu z podstatných kritických infraštruktúr štátu.

V stredu o týchto rizikách a stave vodárenstva na Slovensku rokovali na pôde NKÚ zástupcovia národných kontrolórov s predstaviteľmi rezortu financií, národnej banky, regulátora a samospráv. Základné informácie o výsledkoch kontrol má tiež k dispozícii ministerstvo životného prostredia a generálna prokuratúra.

NKÚ varoval kompetentných, že hrozí strata kontroly nad vodárenskou infraštruktúrou

Predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy na základe informácií z kontrol a rizikových analýz apeluje na kompetentných. Upozorňuje na potrebu legislatívnych zmien, ktoré majú zabrániť oslabovaniu vplyvu miestnych samospráv na chod obecných vodárenských spoločnosti a minimalizovať riziká skrytej privatizácie. Štát pred viac ako dvoma desaťročiami bezodplatne previedol strategickú vodárenskú infraštruktúru na obecné vodárenské spoločnosti, ktorých akcionármi sú miestne samosprávy a tie zo zákona zodpovedajú za dodávky pitnej vody obyvateľom dotknutého mesta či obce.

Súčasné akciové spoločnosti v oblasti vodárenstva vznikli na základe vládou schválenej koncepcie privatizácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií v roku 2001. Obce a mesta získali infraštruktúrny majetok vodárenských sústav a prostredníctvom „svojej“ vodárenskej spoločnosti zabezpečujú jednu zo základných kompetencií miestnej samosprávy – t. j. zásobovať pitnou vodou svojich obyvateľov a zabezpečiť odkanalizovanie použitej vody. Jedným z hlavných problémov vodárenstva na Slovensku je skutočnosť, že v súčasnosti viac ako štyristo obcí nemá verejný vodovod a štvrtina samospráv nemá kanalizáciu. Modernizačný dlh v segmente vodárenstva sa vyšplhal na bezmála 10 miliárd eur a straty pitnej vody na existujúcej infraštruktúre atakujú alarmujúcich 30 %  z celkového objemu spracovanej vody.

Rizikom vo fungovaní vodárenských spoločností je fakt, že nemajú svojho zakladateľa a oblasti výkonu verejného záujmu a jeho vecného zabezpečenia sú rozdrobené medzi rôzne úrovne štátnej správy, ktoré spravidla nevenujú tejto téme dostatočnú pozornosť, resp. nedisponujú odborníkmi na danú oblasť. „To je jedna z hlavných príčin, prečo niektorí manažéri vodárenských spoločností vyhlasujú, že sú čisto súkromné subjekty. A to aj napriek tomu, že rozhodujúcu časť svojej činnosti vykonávajú na základe verejného práva, pretože ich akcionármi sú subjekty verejnej správy, a nie súkromné osoby,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Predseda slovenských kontrolórov zároveň dodáva, že o plnení verejného záujmu vodárenskými spoločnosťami či o stave kritickej infraštruktúry jednotlivých spoločností nemá informácie vláda ani parlament, s výnimkou správ z auditov kontrolného úradu. Ale aj táto nezávislá kontrola je obmedzená iba na vodárenskú spoločnosť, nie na iné, nimi vytvorené podnikateľské subjekty.

NKÚ na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti konštatuje, že obecné vodárenské spoločnosti sú najvhodnejšou  formou podniku na zabezpečenie prevádzkovania vodárenských sústav. „Voda a vodárenská infraštruktúra sú neoddeliteľnou súčasťou verejného záujmu. Strata kontroly nad týmito systémami by mohla mať vážne dopady na každodenný život ľudí i budúce generácie. Vedia to aj rôzne záujmové lobistické skupiny, ktoré sa pod rúškom pomoci akcionárom snažia o ich ovládnutie. V Čechách k tomu v nedávnej minulosti dochádzalo, a preto boli zmenené pravidlá,“ približuje šéf NKÚ.

Vďaka iniciatíve slovenského kontrolného úradu sa v nedávnej minulosti upravila legislatíva, zadefinovali sa pozície akcionárov, posilnila sa informačná povinnosť vodární voči verejnosti. „Ak by vtedy nedošlo k tejto zmene, dnes už mohli byť tieto verejné korporácie ovládané súkromníkmi. Keďže legislatíva bráni lobistom priamo ovládnuť akcie vodární, dochádza k zakladaniu iných obchodných spoločností, ktorých činnosť je nielen mimo základného podnikateľského poslania obecnej vodárenskej spoločnosti, ale aj mimo priamej kontroly akcionárov či iných štátnych inštitúcií. Šikovní podnikatelia nachádzajúmedzery v zákonoch, a preto je úprava dnešnej legislatívy viac ako nevyhnutná,“ uzatvára predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľ. Andrassy.

Zdroj: tlačová správa- Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR