Al Nashiri v. Poľsko
Prípad, ktorý ste popísali je viac ako desivý. Išlo len a akýsi ojedinelý jav?
Nie. Napríklad v prípade Al Nashiri v. Poľsko z 24. júla 2014 ESĽP jednomyseľne rozhodol, že v dôsledku spolupráce poľských orgánov so CIA došlo k porušeniu článkov 2, 3, 5, 6 ods. 1, článku 8 a 13 Dohovoru a článku 1 Protokolu č. 6 (zrušenie trestu smrti). V rámci tejto spolupráce bol sťažovateľ najprv držaný v tajnom detenčnom zariadení CIA na území Poľska, v ktorom bol podľa ESĽP podrobený mučeniu. Následne bol prevezený na vojenskú základňu USA Guantánamo Bay, aj keď existovalo predvídateľné a vážne riziko, že tam bude ďalej mučený a vystavený neľudským a ponižujúcim podmienkam a bude súdený vojenským tribunálom v konaní, v ktorom môžu byť použité dôkazy získané mučením a v ktorom mu hrozí trest smrti.
Podľa ESĽP došlo aj k porušeniu procesnej zložky článku 3 Dohovoru, lebo poľské orgány nevyšetrili namietané porušenia zákazu mučenia.
A rozhodol, že neposkytnutím všetkých dôkazných materiálov nutných pre účinné prerokovanie veci pred ESĽP, žalovaný štát porušil aj článok 38 Dohovoru.
Odškodnenie
Bolo mu ESĽP priznané aj nejaké odškodnenie?
ESĽP sťažovateľovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 eur. Ako individuálne opatrenie k výkonu rozsudku ESĽP uložil Poľsku povinnosť žiadať diplomatické záruky, že na sťažovateľovi nebude vykonaný trest smrti.
Tajné väznice CIA, mučenie… a ďalšie odsudzujúce verdikty ESĽP
Podobne ESĽP rozhodol 31. mája 2018 v prospech dvoch zadržaných osôb na Guantáname, Abd al-Rahima al-Nashiriho (proti Rumunsku) a Abu Zubaydaha (proti Litve). Ktorí uviedli, že boli v týchto krajinách tajne zadržiavaní v rokoch 2004 až 2006. A že boli vystavení rôznym formám psychického a fyzického násilia.
ESĽP dospel k záveru, že v Litve bolo v období od februára 2005 do marca 2006 tajné väzenie CIA. V ktorom bol zadržaný pán Zubaydah. A že vnútroštátne orgány vedeli, že CIA ho vystavuje zaobchádzaniu v rozpore so štandardmi článku 3, 5 a 8 Dohovoru.
Zároveň Litva umožnila, aby bol premiestnený do iného zariadenia CIA do Afganistanu. Vystaviac ho tak ďalšiemu zlému zaobchádzaniu.
ESĽP odporučil, aby litovské orgány čo najskôr vykonali úplné vyšetrovanie tohto prípadu a v prípade potreby potrestali zodpovedné osoby. Zároveň zaviazal Litvu, aby sťažovateľovi vyplatila náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 eur.
K rovnakým záverom dospel ESĽP aj v prípade Abd al-Rahim al-Nashiri v. Rumunsko, v ktorom navyše konštatoval porušenie článku 2 a 3 v spojení s článkom 1 Protokolu č. 6 (zrušenie trestu smrti).
Pretože Rumunsko asistovalo pri premiestnení sťažovateľa zo svojho územia napriek reálnemu riziku, že bude čeliť odmietnutiu spravodlivosti a trestu smrti.
Sťažovateľovi priznal 100 000 eur. A odporučil, aby orgány v Bukurešti vykonali vyšetrovanie. A tiež od amerických orgánov získali ubezpečenie, že Al-Nashiri nebude odsúdený na smrť.
Podobnej sťažnosti, ktorá bola oznámená vláde 30. januára 2019 čelí aj Litva v prípade sťažnosti al-Hawsawi. ESĽP o nej stále koná.
Nevykonateľná spravodlivosť?
Zaujímalo by ma, ak by sme mali poškodenú osobu, ako sa tá môže domôcť svojich práv, ak je útočník v Amerike?
Jej možnosti sú veľmi limitované. Pretože ak by došlo zo strany orgánov USA k neúčinnému vyšetreniu udalostí, nemôže sa vo vzťahu k týmto pochybeniam obrátiť na žiadny medzinárodný súdny orgán podobný ESĽP.
Pretože USA takúto medzinárodnú kontrolu nad svojimi orgánmi neakceptovali.
Môže sa rodina obete z Nemecka podľa vás domôcť svojich práv? Vo vlastnej krajine zrejme nie, ako je to s ESĽP?
Ak by sa situácia týkajúca sa vyšetrovania zo strany USA vyvíjala podobne v prípade El-Mashri , môže sa obrátiť na ESĽP.
A namietať, že v dôsledku aplikácie príslušných ustanovení obsiahnutých v obrannej dohode s USA si Nemecko nesplnilo svoj pozitívny záväzok, vyplývajúci z práva na život. Pretože zamedzilo účinnému vyšetreniu prípadu.
A porušilo aj právo na účinný prostriedok nápravy zaručený článkom 13 Dohovoru.
Môže sa Nemecko alebo Slovensko v takýchto prípadoch odvolať na svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z obrannej dohody z USA?
ESĽP vo svojej judikatúre už v minulosti uviedol, že zmluvná strana je zodpovedná podľa článku 1 Dohovoru za všetky skutky a opomenutia svojich orgánov.
Bez ohľadu na to, či toto konanie alebo opomenutie bolo dôsledkom vnútroštátneho práva alebo potreby splniť medzinárodné právne záväzky.
Článok 1 nerozlišuje typy pravidiel alebo opatrení. Ani nevylučuje žiadnu časť „právomoci“ zmluvných strán spod kontroly podľa Dohovoru.
Česká republika
Táto dohoda bola pred pár dňami prijatá aj v Českej republike, majú ju spravenú lepšie?
Aj táto vojenská dohoda s USA zasahuje do právomocí štátu. S tým, že ČR sa dopredu vzdala práva stíhať trestné činy, ktoré spáchajú vojaci USA na českom území.
Napriek tomu, že si vláda ponechala výnimku, že toto vzdanie sa neuplatní v prípadoch osobitného významu, ČR nemôže osobu vziať do väzby.
„A USA sa zaväzujú, že zaistia prítomnosť obvineného vojaka pred českými orgány počas jedného roka. A to už vrátane odvolacieho konania. Čo je v závažných prípadoch krátka doba. Ak bude konanie dlhšie, jej záväzok zaniká.“
Túto dobu je možné predĺžiť len so súhlasom USA. Výhrady k takýmto ustanoveniam verejne vyjadril expert na ústavné právo, docent Zdeněk Koudelka.
S tým, že prípady osobitného významu nie sú bližšie definované a dosiahnutie právoplatného rozhodnutia je v rámci jedného roka neuskutočniteľné.
Dodal, že ide o prejav nerovnosti. Pretože ak by český vojak niekoho zabil v USA, napríklad počas vojenského kurzu, bude súdený tam.
S tým, že v jednotlivých prípadoch mohla sovietska strana požiadať o prevzatie prípadu. Čiže ani československá vláda sa tohto práva nevzdala paušálne dopredu, ako to urobila Fialova vláda.
„Vlastenci a demokrati..“
Takisto ako vláda Eduarda Hegera. Z vašich slov mi vyplýva, že tí, ktorí hovorili, že sme Američanom týmto dovolili na vlastnom území viac, ako sovietskym vojakom v období totality, mali pravdu. Prezidentka sa napriek mnohým výzvam, neobrátila v súvislosti s Dohodou na Ústavný súd SR. Myslíte, že ona a naši vtedajší vládni činitelia nevedeli, čo bude naozaj táto Dohoda znamenať v praxi?
Vedeli. Upozornila na to GP SR vo svojich zásadných pripomienkach aj emeritný sudca Ústavného súdu SR Ján Drgonec. Taktiež bývalý minister spravodlivosti Ján Čarnogurský a pani sudkyňa Dana Jelinková Dudzíková. A mnohí ďalší právnici, vrátane mojej osoby.
Zdroj: Právne listy, DPA, Parlamentni listy, učps, DCA zmluva,
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Pirošíková pre eReport: Prípad z Nemecka, kde vraždili americkí vojaci, znovu poukázal na nevýhodnosť obrannej zmluvy!