EÚ tajne pokračuje v práci na sledovaní ľudí. Návrh nového Chat Control má byť v stredu schválený

Hoci sa proti návrhu ostro stavia viacero štátov – napríklad Poľsko, Holandsko či nedávno Nemecko – stále existujú krajiny, ktoré ho podporujú, najmä Dánsko, Francúzsko a Španielsko.

Oficiálne bola z návrhu odstránená časť týkajúca sa „povinností odhaľovania“ (články 7 až 11). Namiesto explicitného štátom nariadeného monitorovania chatov majú byť teraz online služby povinné zaviesť tzv. dobrovoľné opatrenia na zníženie rizík. V praxi však tieto opatrenia môžu viesť k automatickému skenovaniu správ.

Nový návrh navyše obsahuje medzery, ktoré umožňujú štátom obísť formálny zákaz. Formálne teda „štátom nariadená chatkontrola“ zmizla, ale Európska komisia by mohla v zákulisí prijímať rozhodnutia, ktoré umožnia postupné rozširovanie zásahov štátu a prípadné opätovné zavedenie povinného skenovania, informoval dnes denník Berliner Zeitung.

Skrytý návrat masového sledovania v EÚ

Pôvodný návrh, ktorý sa diskutuje už niekoľko rokov, počítal s tým, že poskytovatelia služieb na odosielanie správ by mali za určitých podmienok skenovať komunikáciu používateľov a odhaľovať „zneužívanie“. Napriek opakovaným blokáciám a kritike pre porušovanie súkromia a základných práv bol návrh postupne upravovaný tak, aby umožnil aspoň „dobrovoľnú“ chatkontrolu. Tá bola v EÚ od roku 2002 zakázaná, no od roku 2021 za určitých podmienok dočasne povolená. Nový zákon má za cieľ zaviesť takéto monitorovanie natrvalo.

Povinnosť explicitného skenovania správ bola síce zrušená, ale článok 4 nového kompromisného návrhu údajne zaväzuje poskytovateľov ako WhatsApp či Signal prijať „všetky primerané opatrenia na zmiernenie rizík“. To znamená, že služby by mohli byť stále prinútené skenovať súkromné správy – dokonca aj v prípade komunikačných platforiem s end-to-end šifrovaním.

„Dokonca aj client-side skenovanie (CSS) v našich telefónoch by mohlo byť čoskoro povinné,“ varoval odborník na digitálne právo Patrick Breyer. „To by znamenalo koniec bezpečného šifrovania, pretože client-side skenovanie vykonáva monitorovanie priamo na zariadeniach používateľov, obchádza šifrovanie a otvára potenciálne bezpečnostné diery,“ vysvetlil.

V rámci revíznej klauzuly (článok 85) je Európska komisia vyzvaná, aby posúdila „nevyhnutnosť“ a „uskutočniteľnosť“ zavedenia povinných opatrení, pričom sa má zohľadniť aj „technologický vývoj“. Táto klauzula môže viesť k novému legislatívnemu návrhu, ktorý by zákonodarcom umožnil rozhodnúť o zavedení takýchto povinností.

Hoci sa proti návrhu ostro stavia viacero štátov – napríklad Poľsko, Holandsko či nedávno Nemecko – stále existujú krajiny, ktoré ho podporujú, najmä Dánsko, Francúzsko a Španielsko.

Zdroj: echo24, bz