Viete ako vznikli oslavy 1. mája? Tradícia jeho vzniku sa začala písať pred 135 rokmi – 1. mája 1886. Po dohode odborových zväzov v Spojených štátoch a Kanady vyšli v tento deň do ulíc desaťtisíce ľudí, aby požadovali osem hodinový pracovný čas. Do generálneho štrajku sa len v USA zapojilo viac ako 300-tisíc pracujúcich z vyše 13-tisíc závodov. Centrom boja sa stalo Chicago, kde sa po troch dňoch skončili štrajky a demonštrácie krviprelievaním. Zrážky s políciou si vyžiadali celkovo takmer dve desiatky mŕtvych a päťdesiat ťažko zranených.
Spomienka aj na Holubice mieru
Ako pamiatku na všeobecný štrajk a masové demonštrácie chicagských robotníkov prijal v júli 1889 parížsky kongres II. Internacionály uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich. O rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý raz konali v Spojených štátoch, v Nemecku, v Rakúsko-Uhorsku, vo Francúzsku, v Taliansku i v ďalších krajinách. Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok.
Dnes by Holubica mieru mala v zobáčiku miesto olivovej ratolesti náboje do strelných zbraní. Aspoň tá na Slovensku. Smutné.
Zuzana Belicová, sestra Igora Mtoviča
Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje 1. mája vo viac ako 80 krajinách sveta. V období komunistického režimu v Československu boli prvomájové manifestácie zneužívané na propagandistické ciele a účasť na nich bola spravidla povinná. Napriek tomu si na ne spomínajú s nostalgiou a aj v súčasnosti si mnohí pripomínajú, ako aké to bolo vtedy, keď sa oslavoval 1. máj. Aké to bolo si zaspomínala v statuse aj Zuzana Belicová, sestra šéfa hnutia Slovensko Igora Matoviča. A ako vnímala ona oslavy sviatku práce v mladosti? Ani vtedy nechýbali holubice mieru, po ktorom túžia ľudia i dnes.
Mohlo by vás zaujímať:
„Pamätám si, ako som „za komunistov“ ako malá chodievala so spolužiakmi a s celou školou na oslavy 1. mája. Sviatok práce sa vtedy slávil celoštátne manifestáciami, kde boli spolu deti, mládež a dospelí pracujúci občania. V tom čase mal prácu každý,“ konštatuje hneď v úvode. „A pamätám si , ako sme si tí, ktorým rodičia nekúpili hotové v obchode, vyrábali v škole rôzne mávatká. Aj so znakom Holubice mieru. Tie sa mi vždy páčili najviac. Kreslili sme si ich, vystrihovali a do zobáčika sme im nakreslili olivovú ratolesť, lebo to vždy býval symbol MIERU. Dnes by Holubica mieru mala v zobáčiku miesto olivovej ratolesti náboje do strelných zbraní. Aspoň tá na Slovensku. Smutné,“ napísala na záver Zuzana Belicová. Naozaj – smutné.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Matovičova sestra Zuzana si zaspomínala na 1. máj z jej mladosti. Čo ste vtedy robili vy?