Mária Kolíková sa asi nepoteší. V prvom dni tohtoročného 2.zasadnutia Súdnej rady SR, jej členovia prijali uznesenie, v ktorom skonštatovali, že postup sudcov i vtedajšieho predsedu Okresného súdu Bratislava III JUDr. Romana Fitta bol v súlade so zákonom. Teda ho pani exministerka spravodlivosti odvolala z nie celkom zákonných dôvodov. V druhý deň zasadnutia SR SR schválila Uznesenie k trestnému činu ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona
a súvisiacich ustanovení. Ten zaviedla do nášho trestného práva taktiež Mária Kolíková.
Mohlo by vás zaujímať
Mária Kolíková sa asi nepoteší
„Niektoré legislatívne zmeny týkajúce sa justície, ktoré boli prijaté v roku 2020, nie sú v súlade s európskymi štandardami zahrnutými vo vzťahu k Slovenskej republike. Je potrebné konštatovať, že zmenami ústavy a trestných kódexov bolo zasiahnuté do nezávislosti súdnej moci,“ uviedla doktorka Kosová, okrem iného, v Predkladacej správe.
Zmeny v trestnej politike
Taktiež v nej skonštatovala, že pri aktuálne prebiehajúcej verejnej diskusii, ktorá je zameraná na zmeny v trestnej politike štátu, je viac ako potrebné, upraviť aj tento paragraf. Alebo ho úplne zrušiť. Dôvodom nie je len jeho „vnútorná zákonnosť.“ Ale i záväzky SR, ktoré nám vyplývajú z členstva v EÚ.
Kvôli § menili i Ústavu SR
Sudkyňa v návrhu poukázala aj na to, že kvôli trestnému činu ohýbania práva, (v NR SR prijatý dňa 21.10.2020) sa musela i meniť Ústava SR. A to v článku 148, konkrétne v odsekoch štyri a päť.
Trestné stíhanie sudcov za názor vyjadrený pri rozhodovaní bolo umožnené Ústavným zákonom číslo 420/2020 Z. z. prijatým dňa 09.12.2020. A následne podpísaným prezidentkou. Zaviedla sa tiež zmena v definícii verejného činiteľa v § 128 ods. 1 Tr. zák.
Ohýbanie práva
Trestný čin ohýbanie práva podľa § 326a Tr. zák. hovorí: „Kto ako sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodcovského súdu pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.„
Aj keď to na papieri môže znieť pekne, realita je trochu iná. Na čo upozorňovali mnohé hlasy z justície už pri zavedení tohto paragrafu. Veď si len spomeňme na kauzu, v ktorej si istý sudca dovolil vziať do väzby „našich chlapcov čurillovcov.“
Prišlo naňho podanie,(resp. udanie) a vyšetrovateľ NAKA žiadal súd, aby sudcu zbavil mlčanlivosti. Aby mohol objasniť, ako si dovolil vziať „našich chlapcov“ do väzby..
Nemecký vzor nesedí
Mária Kolíková prezentovala pri zavedení tohto trestného činu do nášho trestného kódexu, ako vzor Nemecko.
„Nemecký Trestný zákonník navyše nepozná všeobecnú skutkovú podstatu, ktorá by
postihovala rôzne porušenia povinností, ako je to v § 326 Trestného zákona, teda zneužívanie právomoci verejného činiteľa,“ skonštatovala sudkyňa Kosová. A vypichla i značný rozdiel:
„Trestný čin „prekrúcania práva“ (§ 339 StGB) postihuje protiprávne konanie v rámci súdneho konania a niektorých iných konaní.
V zmysle tejto skutkovej podstaty sa trestného činu dopustí „sudca alebo iný úradný činiteľ alebo rozhodca, ktorý sa pri vedení alebo rozhodovaní právnej veci v prospech alebo neprospech jednej strany dopustí prekrútenia práva.“
„Predkladateľ návrhu tohto ustanovenia tieto skutočnosti, (vrátane historického kontextu prijatia takéhoto ustanovenia v Nemecku)odignoroval, či dokonca zatajil.“
Z predkladacej správy
„Keby bola totiž zabezpečená seriózna analýza „problémov“, ktoré sa vyskytujú v súvislosti s týmto trestným činom v Nemecku, nikdy by nemohol takýto trestný čin podľa vzoru Nemecka vôbec predložiť do legislatívneho procesu,“ uviedla tiež v správe.
Stíhanie za názor- také demokratické..
„Zákonodarca kladie na jednej strane dôraz na to, že pre vyvodenie trestnej zodpovednosti musí byť znak svojvôli v rozhodovaní v zásade konštatovaný súdnym orgánom rozhodujúcim vo veci. Zabúda však na to, že nikto, okrem orgánov činných v trestnom konaní a trestných súdov nemôže konštatovať to, či nejaký sudca spáchal trestný čin ohýbania práva.“
V závere upozornila členka Súdnej rady SR na najzávažnejší fakt. Ktorý, ako nám ukazuje prax za posledné dva roky, nie je vôbec len „nejakou sci fi úvahou.“ Bol by. V právnom štáte.
„Môže tiež nastať situácia, keď nadriadený súd bude vidieť v rozhodnutí podriadeného súdu svojvôľu, avšak následne (po niekoľkých rokoch) ústavný súd vysloví opak.
Alebo dokonca tento opak vysloví až po mnohých rokoch Európsky súd pre ľudské práva. Pričom už ale môže prebiehať trestné stíhanie sudcu pre trestný čin podľa §326a Tr. zák. na základe konštatovania súdu druhého stupňa. Či dokonca takýto sudca už bude právoplatne odsúdený.“
Napraví Karas škody?
Súdna rada SR na základe rozpravy k tomuto návrhu, prijala uznesenie a dočasne poverenému ministrovi spravodlivosti Viliamovi Karasovi podala podnet, (v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade SR v znení neskorších predpisov), na vypustenie § 326a Trestného zákona.
Taktiež mu odporučila zaradenie tejto navrhovanej legislatívnej zmeny do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2023.
Záverom
Mária Kolíková sa asi nepoteší. Súdna rada SR jej dvomi uzneseniami, ktoré prijala v dňoch 14. až 16. 2. 2023, dala celkom slušný mat. Bude zaujímavé sledovať, ako s nimi naloží dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas.
Na ktorého adresu sa Mária Kolíková, „najväčšia bojovníčka za právny štát,“ alebo teda “ proti Ústave,“ ktorá sa počas jej panovania menila toľkokrát, že sa tomu tak nedialo od vzniku SR, vyjadrila už niekoľkokrát mierne nelichotivo.
Kedysi totiž platilo, že pred zákonom sme si všetci rovní. Dnes, zdá sa platí, že niekto je pod a niekto nad.. stačí nie zákonnosť, len správne stáť. Kedysi sme tiež mali i Ústavu. Dnes, zdá sa, máme trhací kalendár. A to právo nám tu najviac ohýbajú tí, ktorí sú proti jeho ohýbaniu.
Zdroj: Súdna rada SR
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Kolíkovej ťažký týždeň. Súdna rada SR žiada Karasa, aby zrušil ňou zavedený trestný čin ohýbania práva!