Konsolidácia? Poďakujme Matovičovi, Hegerovi a Ódorovi. Veľký prehľad ich šafárenia

Ak súčasná vláda ohlasuje konsolidáciu, môžeme za to poďakovať vládam premiérov Matoviča, Hegera a Ódora. Nejde o výhovorky, ale o holý fakt. Neboli to žiadni traja králi s darmi, ale traja jazdci apokalypsy štátneho rozpočtu. Bola to tvrdá lekcia.

Čo ťa čaká, to ťa neminie, hovorieva sa. A človek nemusel byť ekonomický génius, aby vedel, že po rokoch šafárenia premiérov Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora nás čaká šetrenie a že sa nám to s najväčšou pravdepodobnosťou nebude veľmi páčiť. Veď komu sa páči uťahovanie opasku. Ale aby sme tu nemlátili prázdnu slamu, v článku si uvedieme konkrétne fakty, ktoré šafárenie bývalých premiérov dokazujú.

Dlhy a ďalšie dlhy

Takže poďme konkrétne a začnime hneď zostra. Ako píše ekonomický portál Trend, vlády pod vedením bývalého OĽaNO (premiér Matovič a neskôr premiér Heger) zvýšili štátny dlh Slovenskej republiky (teda nás všetkých) o závratných 18,9 miliardy eur. V prepočte na obyvateľa je to 3500 eur na hlavu. Stačili im na to tri roky. To možno bude aj nejaký rekord. Išlo o obdobie od marca 2020 do mája 2023. Dlh na jedného Slováka dosiahol viac ako 12-tisíc eur.

V máji 2023 potom nastúpila úradnícka vláda prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorú viedol v súčasnosti zástupca Progresívneho Slovenska v europarlamente Ľudovít Ódor. Len dodajme, že úradnícky minister financií Michal Horváth po nástupe potvrdil, že „verejné financie sú (pozn. po Matovičovi a Hegerovi) historicky v najhoršom stave“. Následne si podľa dostupných informácií Ódorova vláda požičiavala na trhoch dvakrát. Hneď v júni po nástupe 2 miliardy a v septembri ďalších 760 miliónov eur. Spolu si teda Ódor v mene SR požičal 2,76 miliardy eur. Vládol necelého pol roka.

Covid, biznis a teror

A teraz k tomu, na čo bývalé vlády míňali a aké nášľapné míny pre ďalšie vlády pripravili. Začneme logicky tzv. pandémiou aj keď skutočnou pliagou bola vtedajšia vláda. Pandémia bola veľkou príležitosťou pre tých, ktorí sa neštítili zneužiť krízovú situáciu na vlastné obohatenie sa. Všetci si zrejme pamätáme firmičku z Trnavy prepojenú na Matoviča a Sulíka, ktorej zisky vyleteli do výšin práve počas tzv. pandémie. Bolo to najmä vďaka netransparentnému obchodovaniu s AG testami, ktoré sa použili aj pri vládou vynútenom celoplošnom testovaní. Podľa Jany Cigánikovej z SaS (členka vtedajšej vládnej koalície) toto testovacie šialenstvo vyšlo štát na zhruba 705 miliónov eur.

Matovič nezaháľal a v covidovom rauši dostal ďalší senzačný nápad. Vymyslel covidovú lotériu. Tá stála daňových poplatníkov 26 miliónov eur. A aby sme nezabudli, Matovič s cieľom zvýšiť čo najviac preočkovanosť populácie vydieral seniorov a nútil ich do experimentálneho očkovania vakcínou, ktorá údajne znamenala slobodu, tak, že im sľuboval očkovací bonus. Mnohí samozrejme podľahli, veď Matovič zneužil ich biedu, a podľa informácií MF štát na tomto bonuse vyplatil 244 miliónov eur. Koľkí následne zomreli sa už asi nedozvieme.

Keď už sme pri tých pochybných experimentálnych vakcínach, ÚVO urobilo v súvislosti s nimi kontrolu a jej výsledky asi nikoho až tak veľmi neprekvapia. Podľa šéfa ÚVO Ľubomíra Andrássyho dostala SR od EÚ viac ako 15 miliónov dávok tohto preparátu. Z toho sa použilo len 7 miliónov. Inak povedané 8 miliónov dávok z väčšej časti expirovalo a niekoľko miliónov sme pred expiráciou darovali iným krajinám. V prepočte sme tak prišli o krásnych zhruba 160 miliónov eur. A to ešte nerátame niekoľko miliónov potrebných na likvidáciu expirovaných.

Ďalší dokonalý biznis pre s vládou spriaznené osoby boli tzv MOM-ky, čiže mobilné odberové miesta, kde sa ľudia počas tzv. pandémie chodili povinne testovať. Teda ak chceli ísť do práce a tak podobne. Človeku sa už ani nechce veriť, aký vtedy vládol teror. Ale späť k číslam. MOM-ky stáli štát 110 miliónov eur. Odberové miesta prevádzkoval aj tajomník ministerstva zdravotníctva Kamil Száz a za všetky svoje odberové miesta dosiahol zárobok vo výške 1,37 milióna eur. Nie zlé.

Sláva Ukrajine!

Tzv. pandémiu v roku 2022 vystriedal konflikt na Ukrajine. S jeho začiatkom sa pohli aj veľké počty Ukrajincov. A to aj smerom na západ, teda aj na Slovensko. Utečeneckú vlnu najlepšie využil šikovný minister vnútra Roman Mikulec, keď prihral kšeft firmám blízkym OĽaNO. Urobil tak bez súťaže a priamo zadal zákazky spolu za asi 12, 5 milióna eur. Firmy mali zabezpečovať služby pre utečencov.

Ak takzvaná pandémia ukázala totalitárny až fašistický charakter vládnutia vtedajších mocipánov, konflikt na Ukrajine ukázal ich lokajskú náturu. Vládli nám ľudia, ktorí nezastupovali záumy SR, ale cudzie záujmy na území SR. A presne tak sa aj správali. Bez reptania plnili všetky príkazy a plazili sa pri tom po bruchu. Ba čo viac, oni plnili aj to, čo od nich ani nikto nežiadal. Presne ako v prípade darovania stíhacích lietadiel Mig-29. Podľa Vladimíra Koláčeka išlo o iniciatívu Jaroslava Naďa. Navyše podľa všetkého bolo darovanie protiústavné. Podobne je to aj s darovaním slovenskej protivzdušnej obrany S-300. Summa summarum, Slovensko poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc za necelých 700 miliónov eur a ostalo s holým zadkom.

Tvrdá lekcia

A to ešte stále nie je všetko. Matovič sa pred predčasnými voľbami rozhodol, že sa ešte pokúsi zvrátiť svoju neobľúbenosť a ohlásil „legislatívnu smršť“. Inými slovami, koalícia poprijímala zákony, prostredníctvom ktorých nezmyselne rozhádzala zhruba 1,6 miliardy eur. Mysleli si, že si kúpia voličov. S tým kúpením to zjavne nevyšlo, no sekera zostala. Prípadov šafárenia bolo ešte omnoho viac, no článok je už aj tak dosť dlhý. Tak si na záver dajme už len jeden bonus za pekných 630 tisíc eur v podobe Richardom Sulíkom vypitého baru na EXPO v Dubaji.

Zhrnuté a podčiarknuté, ak dnes súčasná vláda ohlasuje konsolidáciu a uťahovanie opaskov, môžeme za to poďakovať vládam premiérov Matoviča, Hegera a Ódora. Ako ste sa mohli dočítať vyššie, nejde o žiadne výhovorky, ale o holý fakt. Neboli to žiadni traja králi s darmi, ale traja jazdci apokalypsy štátneho rozpočtu. Bola to tvrdá lekcia. Snáď sa z nej aj poučíme. Jej opakovanie by sme už zrejme neprežili.