Mordujeme sa s treťou vlnou pandémie a to ešte ani zďaleka nemusí byť koniec nášho trápenia. Čaká nás ešte aj štvrtá, či dokonca piata vlna? Matematik Richard Kollár hromží na politikov. Podľa neho boj s deltou nezvládame. Čo teda bude ďalej?
Slovensko je podľa odborníka na grafy a čísla uprostred tretej vlny. „USA už stúpajú do svojej piatej vlny. Bulharsko má piatu vlnu už za sebou (s dvomi malými vlnami na začiatku), Chorvátsko je zrejme vo svojej štvrtej vlne (ale ťažko posúdiť tie začiatočné a ich dribling okolo začiatkov a koncov vĺn), Fínsko je už zrejme v piatej a Nemecko vo štvrtej. Zato India mala vlny len dve,“ šokuje matematik.
Tvar vlny ovplyvňuje výrazne aj počasie. Koronavírus je extrémne sezónna infekcia. „Čím je chladnejšie, tým lepšie sa šíria, slnko (UV žiarenie) a teplo (vyparovanie) znižujú šancu na udržanie funkčného vírusu (nielen) v aerosóle,“ opakuje známe fakty. Podľa tohto merítka, by sme teda predpokladali v Európe pekné bezvírusové leto a zavírusenú zimu. „Lenže do toho vstupuje ešte druhý faktor a tým je nástup nových variantov. Tie sa objavujú v rôznych (viac-menej náhodných) časoch a keďže zatiaľ prinášajú vyššiu infekčnosť, tak si často dokážu poradiť aj s počasím,“ tvrdí. Slovensko je v tomto podľa neho extrémne špecifické, minulú jeseň u nás najprv nastúpil takzvaný československý variant, po ktorom prišiel britský, oba splynuli do jednej vlny. Momentálne už nebojujeme len s deltou ale aj s jej subviarianom AY4.2.
O tom, či vlna nastúpi, alebo nie, a kedy sa zastaví a spľasne, rozhoduje niekoľko faktorov – nastavenie opatrení a očkovanie. „Naopak absencia opatrení spomaľuje ústup vlny, pretože tá musí na svoj pokles vyčerpať svoje prirodzené možnosti na šírenie a postupne premoruje rôzne segmenty spoločnosti, ktoré sú pre daný variant vírusu prístupné, teda ľahko infikovateľné. Takýmto spôsobom krajiny svoje vlny riadia, urýchľujú, spomaľujú. Teraz do toho vstupuje samozrejme aj vakcinácia, tá všeobecne znižuje výšku vĺn a ich dosah na zdravotnícke systémy,“ vysvetľuje odborník.
Najhoršie sú samozrejme vysoké vlny, tie znamenajú plné nemocnice a veľa obetí. „To je preto, lebo na veľa pacientov naraz nemáme ľudské zdroje v zdravotníctve, kde je plat zdravotnej sestry skutočne neadekvátny tomu, ako ju veľmi potrebujeme. Sestry však chýbajú aj v okolitých krajinách, kde sú ich platy oveľa vyššie, o to horšie pre nás, samozrejme,“ skonštatoval holý fakt o oceňovaní našich vyčerpaných zdravotníkov.
Cieľom by teda malo byť aby boli vlny čo najnižšie. Ako to však dosiahnuť? „My sme v tomto prirodzene mimoriadne úspešní. Prvú vlnu sme utlmili maximálne. Nepremoril sa takmer nik. Následne sme prešli kombinovanou vlnou dvoch variantov počas jesene a jari – t.j. skoro v jednej vlne v najhoršom možnom čase,“ spomína Kollár. Vlna však rýchlo ustúpila, a my sme sa tešili z nízkych čísel. Delta ale dorazila teraz na jeseň. „Z tohto hľadiska sa mi osobne nezdá náš manažment pandémie úplne optimálny (aby som sa vyjadril diplomaticky). Zásadne si odkladáme problémy do budúcnosti, často na oveľa horšie časy,“ tvrdí.
Slovensko podľa neho sprísňuje pomaly a uvoľňuje pomaly. „Pritom by to malo byť presne naopak. Sprísňovať, keď je zle, rýchlo a efektívne a uvoľňovať rýchlo, najmä, keď ide sínusoida ročných období dole. V týchto procesoch jednoducho fatálne zlyhávame,“ posiela štipľavý odkaz kompetentným.
Podľa Kollára sme príkladom krajiny, ktorá ukazuje, ako zle sa dá dlhodobo plánovať. „Kde politici riešia vždy len najbližší týždeň, či dva. Kde neexistujú dlhodobejšie stratégie, kde sa málo myslí na to, čo bude o pol roka, či o rok. Utápame sa v drobných detailoch dneška a úplne nám unikajú úplné základy zajtrajška. Mikromanažujeme šialene veľa vecí, ako vyhláška o esenciálnych prevádzkach, kde absentuje azda len výnimka na let do kozmu.,“ krúti hlavou.
Rozčuľuje ho že neriešime, čo bude v januári, čo bude v marci, čo bude o rok v septembri. „Jasne, nevieme presne, čo bude. Ale veľa vecí už vieme. Ročné obdobia sa jednoducho budú striedať, aj keby to odporovalo našej ústave! A vieme tiež veľmi dobre, že ďalšie zdravotné sestry nám pri tých platoch znovu odídu a nové neprídu. Slovensko túto pandémiu nezvládlo a nezvláda. Prečo to tak je, to je otázka na sociológov a politológov, miestami aj pre psychológov a aj psychiatrov. Ja len zúfalo krčím plecami,“ ukončil svoj status Kollár
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Kollár zúri na kompetentných: Túto pandémiu nezvládame. Prečo to tak je, to je otázka na psychiatrov!