Ján Ťapák: „Každý umelec potrebuje dobré rodinné zázemie“

Patrí medzi našich najúspešnejších sochárov u nás, no stále zostáva skromným a pokorným človekom. Ján Ťapák (58) tvrdí, že ako sochár musí byť vo vynikajúcej kondícii, preto pravidelne športuje a cvičí. V našom článku si zaspomínal aj na svojho otca – legendárneho režiséra Martina Ťapáka.

Spomienky na slávneho otca

Ján Ťapák pochádza zo slávnej rodiny. Jeho otecko, Martin Ťapák, bol známym a uznávaným slovenským režisérom. Zanechal obrovskú stopu v srdciach divákov i rodinných príslušníkov. Spomienky na úspešného umelca má dodnes aj jeho syn Janko, ktorý je u nás úspešným a vyhľadávaným sochárom. „Čas plynie a ja sa stále častejšie stretávam so zážitkami z detstva. Bolo na zážitky naozaj bohaté, v každej podobe; či už vrúcnosť starých mám, ktoré toho mali množstvo zažitého, to ich nádherné spomínanie, ktoré som pretransformoval do niekoľkých sôch… Zážitky z filmovania otcových filmov… To všetko zmiešané ma robí veľmi šťastným dospelým človekom,“ začína svoje spomienky Ján Ťapák.

Otec bol už ako šestnásťročný postavený zoči-voči životu. Boli na neho kladené nároky, ktoré neskôr kládol aj na svoje deti. „Bol prísny. Učil nás slušnosti, húževnatosti a pracovitosti. A čím viac plynul čas, tým viac som zisťoval, že je to človek, ktorý je nesmierne láskavý, nehovoriac o čase, keď prichádzali vnúčatá – to sa roztápal ako sneh na jar. Bol naviazaný na rodinu a silno ju miloval,“ hovorí jeho syn.

Zážitkov s otcom má neskutočne veľa a sú stále živé. „Vďaka filmovačkám som spoznal takmer celé Slovensko, nielen chronicky známe miesta, ale aj rôzne zákutia. Pretože kým začal otec točiť, mal niekoľkotýždňový prieskum exteriérov, kde sme celá rodina chodili s ním. Nehovoriac o atmosfére kolibských ateliérov a scén (geniálny architekt Anton Krajčovič), kde sa fantastické miešalo s reálnym a sen s realitou,“ spomína sochár.

Otcovi vraj všetci prejavovali veľkú náklonnosť. Bol vraj prirodzene prepojený s obyčajnými ľuďmi. „Tie neskoršie zážitky boli, keď ma chodil navštevovať do môjho ateliéru, chodil pomedzi police, sochy. Tá návšteva prebehla bez slov, v úplnej tichosti, ale ja som cítil, že bola veľavravná, obsažná a bolo povedané takmer všetko. Hoci to nie vždy povedal, cítil som, že ma veľmi podporuje v mojej robote.“ Režisér Martin Ťapák bol naozaj pracovitý, húževnatý a sčítaný človek.