Úverové zaťaženie Trnavy sa aktuálne blíži k hranici 40% úrovne bežných príjmov z predchádzajúceho roka. Na júnovom zasadnutí mestského zastupiteľstva poslanci schválili čerpanie preklenovacieho kontokorentného úveru vo výške 10 miliónov eur. Tie chce mesto využiť na viacero investičných akcií. Najväčšia časť z neho – 3,73 mil. – pôjde na nákup kamerového systému, 2,77 mil. na rekonštrukciu Emmerovej vily, 1 mil. na rekonštrukciu komunikácie J. Bottu – Moyzesova, 914 tisíc na revitalizáciu priestoru na Paulínskej pri OD Jednota, a zvyšok na rekonštrukciu areálu ZŠ s MŠ K. Mahra.
V Krátkom slovníku slovenského jazyka nájdeme vysvetlenie, že preklenovací úver slúži na preklenutie zlej finančnej situácie podniku. Až také zlé to však nebude, keď v rebríčku finančného zdravia je Trnava spomedzi 141 slovenských miest na 15. priečke s veľkým predstihom pred ostatnými krajskými mestami. Tabuľku zostavilo INEKO na základe záverečného účtu mesta za rok 2022.
Niekoľkonásobný nárast
Úverová zaťaženosť mesta z 9 mil. eur v roku 2019 vzrastie v prípade čerpania celej výšky schváleného úveru ku koncu tohto roka na plánovaných 31,5 mil. To sa však v rebríčku finančného zdravia ukáže až o dva roky. Na druhej strane má Trnava bežné príjmy na úrovni, ktorá jej umožňuje čerpať ďalšie úvery.
Vedenie mesta sa spolieha na poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov. V prípade ak uspeje, avizuje realizáciu ďalších plánovaných investícií. Nemožno preto očakávať úverovú zaťaženosť na úrovni spred piatich rokov. Podľa plánov mesta by na konci roka 2026 mala byť 19,3 mil. eur.
Aká bude realita?
Horšia situácia môže nastať, ak zdroje z fondov neprídu, prípadne sa projekty z rôznych dôvodov predražia, čo sa už aj neraz stalo.
Nezanedbateľná je aj kvalita realizovaných investícií. Zbabraná výstavba cyklochodníka do Bieleho Kostola bude stáť mesto v prípade neposkytnutia príspevku ďalší milión. Čriepkom do mozaiky sú aj elektronické informačné tabule na zastávkach autobusov na Zelenom kríčku, ktoré mali byť výrazným benefitom pre cestujúcich; dlhé mesiace sú nefunkčné.
Otázne tiež je, aké pamätníky na svoje obdobie plánuje Trnavčanom zanechať súčasné vedenie mesta. Ak sa stále nevzdalo myšlienky výstavby Depoparku, najskôr by sa malo oboznámiť s výsledkami vrtov na ekologické zaťaženie tamojšej pôdy. Odstránenie nevyhovujúceho stavu by totiž stálo ďalšie milióny eur. A taký balík sa dá určite využiť rozumnejšie.
Zdroj: eReport Trnava
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Investície na sekeru