eReport.sk
Pavel Ľupták, Rudolf Huliak, Ivan Ševčík FOTO TASR - Pavel Neubauer

KOMENTÁR Je Huliak Dankov problém?


Ak chcete s vlkmi žiť, musíte s nimi vyť. Tento starý výrok sa v politike ukazuje až príliš pravdivý. Politika je totiž pánske huncútstvo pre inteligentných a rozhľadených ľudí, ktorí vedia, ako manévrovať medzi záujmami, hodnotami a stratégiami. Čo sa však stane, keď sa do tejto hry dostanú ľudia bez spôsobov, bez inteligencie a bez schopnosti chápať základné pravidlá? Odpoveď máme priamo pred očami.

Kráľ z Očovej – problém pre všetkých

Rudolf Huliak, samozvaný “kráľ” Očovej, uveril, že má právo nielen zastupovať Slovensko, ale pokojne aj rozhodovať o osude Madagaskaru. Svojím správaním a názormi nám ukazuje, čo sa stane, keď si niekto začne myslieť, že parlament je len rozšírením dedinskej krčmy, kde sa dá s pálivými rečami a veľkým egom preraziť. Jeho sebavedomie, s ktorým žiada a rozhoduje, prekračuje hranice nielen politickej etikety, ale aj zdravého rozumu.

Ale povedzme si úprimne – toto nie je len problém Andreja Danka. Toto je problém nás všetkých.

Čo nás naučil Huliak?

Andrej Danko, ktorý Huliaka na kandidátku nominoval, môže niesť politickú zodpovednosť. Mal si preveriť jeho schopnosti a intelekt. Ale aj keď možno spravil chybu, Huliakovo pôsobenie v politike ukazuje niečo oveľa hlbšie. Huliak nie je výnimkou. V každej strane nájdeme niekoho, kto svojou rétorikou a správaním pripomína „politického traktoristu“, ktorý chce riadiť štát bez ohľadu na to, že na to jednoducho nemá.

Nie je to len o guľovnici, ktorú Huliak symbolicky nosí v podobe svojich „bombastických“ rečí. Takíto ľudia sa nájdu v každej politickej strane – odľahlé okresy, frustrácia z mainstreamovej politiky a nedostatok sebareflexie tvoria ich živnú pôdu. Ich názory sa možno hodia do krčmy v Očovej, ale nie do Národnej rady.

Náš spoločný problém

Huliak je príkladom toho, čo sa stane, keď voliči nenechávajú emócie pred volebnou urnou. Politikov, ako je on, nevytvorili len stranícke nominácie – vytvorila ich naša nespokojnosť so systémom, ktorá nás núti voliť „proti všetkému“. Ale Huliak nie je problémom len Danka alebo SNS. Je odrazom problému celého politického systému, kde sa často stiera hranica medzi zábavou a zodpovednosťou.

Ukážme takýmto politikom, že ich názory, akokoľvek výstredné, patria len do krčiem a nie na politické tribúny. A Dankovi? Možno treba pripomenúť, že kandidátky by mali byť zostavené s väčším ohľadom na schopnosti než na hlučnosť. Pretože Huliak nie je len jeho problém – Huliak je varovný prst pre nás všetkých.

Ako sa k problému Huliak postaviť?

Odpoveď je možno jednoduchšia, než sa zdá – presne tak, ako to urobil Andrej Danko: prestať komunikovať, zabudnúť a ísť ďalej. Politik, ktorý nemá ochotu pracovať konštruktívne, ale namiesto toho si z funkcie robí osobný bojový krížik, je pre parlament i spoločnosť zbytočný.

Huliakove hrozby nehlasovať: čo sa stane?

Povedzme si otvorene, čo sa stane, ak Huliak nebude hlasovať v parlamente, ako sám deklaroval. Nuž, absolútne nič. Národná rada SR nestojí a nepadá na jednom hlase. Aj keby sa rozhodol sabotovať každý jeden návrh, jeho vplyv by bol minimálny – ak ho vôbec možno považovať za vplyv.

Ale prečo tam teda vôbec je? To je otázka, ktorú by si mal položiť každý volič, a hlavne sám Huliak. Poslanec nie je na to, aby si robil vlastné divadlo, ale aby slúžil ľuďom, ktorí ho zvolili. Mandát je záväzok – nie len voči voličom, ale voči celému národu.

Poslanec ako služba, nie pikantéria

Byť poslancom znamená viac než len sedieť na stoličke. Je to služba národu, práca na riešeniach, kompromisoch a zákonoch, ktoré zlepšujú život ľudí. Nie je to však miesto pre ľudí, ktorí si myslia, že môžu diktovať vlastné pravidlá, ignorovať kolegov a sabotovať systém. Huliakova rétorika, ktorá ho stavia do roly martýra a záchrancu „pravdy“, je v skutočnosti len maska, pod ktorou je viditeľná jeho nekompetentnosť a egocentrizmus.

Čo s takýmito politikmi?

Je čas, aby sme ich prestali brať vážne. Ako Danko – prestať komunikovať, zabudnúť a ísť ďalej. Lebo nič iné im neublíži viac než ignorácia. Parlament nie je tribúna na osobné exhibície a každý, kto to nepochopí, by mal zostať tam, kde jeho slová zapadnú – v krčme alebo na dedinskej schôdzi.

A nám ostatným zostáva jediné – voliť zodpovedne a uvedomiť si, že poslanec nie je len reprezentant emócií či frustrácie, ale ten, kto má prispieť k skutočnej zmene. V opačnom prípade budeme mať stále viac politikov, ktorí nehlasujú, nepracujú, ale zato veľmi radi rozprávajú.

Netvárme sa, že celá Očová volila pána Huliaka. Netvárme sa, že dokáže naraz zastávať funkciu poslanca, starostu a ešte sa uchádzať o ministerské kreslo. Politika nie je dedinský futbalový turnaj, kde jeden človek stíha byť kapitánom, rozhodcom aj trénerom.

Mohlo by vás zaujímať:

  1. prezident SR Peter Pellegrini
  2. národniarska choroba

Očová nie je Slovensko. A to by mal poslanec Huliak neustále pamätať. Byť poslancom znamená zastupovať celý národ, nie len lokálne záujmy. Zákony, politika a rozhodovanie v Bratislave majú dopad na každého jedného občana, nielen na tých, ktorí v krčme potľapkajú politika po pleci. Ak to poslanec Huliak nepochopí, tak jeho krátka politická kariéra ostane len ďalšou kapitolou, na ktorú sa rýchlo zabudne. Slovensko potrebuje zodpovedných lídrov, nie miestnych kráľov.

Zdroj: eReport

KOMENTÁRE ČLÁNKU :

KOMENTÁR Je Huliak Dankov problém?

Odoberať
Upozorniť na
10 Komentáre
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovaných
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre