EXKLUZÍVNA spoveď lekára o pekle na Kramároch: Operácie sa prekladajú, nemáme sestry a hrozí aj toto!

Zatiaľ, čo rezort zdravotníctva sa potľapkáva po ramene, ako zvládol rok boja s koronakrízou, realita môže byť úplne iná. Ministerstvo sa pochválilo, že rok pracovalo na legislatívnych zmenách, cieľom ktorých bolo zlepšiť dopad vírusu Covid – 19 na slovenský zdravotný systém. Podobné vyhlásenie by mohlo navodiť dojem, ako ministerstvo úspešne zvádza boj s chorobou. Primár Richard Demovič z bratislavských Kramárov ale hodnotí posledný rok úplne v odlišnom duchu. EReport prináša spoveď človeka priamo z prvej línie boja proti pandémii.

Rezort zdravotníctva prostredníctvom hovorkyne Zuzany Eliášovej tieto dni informoval verejnosť o krokoch, ktorými malo ministerstvo prispieť k oslabeniu šírenia koronavírusu. Ide napríklad o to, že v súvislosti s pandémiou bola zriadená Pandemická komisia vlády SR, ktorá schválila pandemický plán. Rezort zdravotníctva vytvoril aj Covid automat a vyrukoval s krízovým koordinačným centrom. Taktiež umožnil fungovanie mobilných odberových miest, vytvoril očkovaciu stratégiu v súvislosti s ochorením Covid-19.

EReport oslovil primára Richarda Demoviča z bratislavskej nemocnice Ladislava Dérera a zaujímalo nás, ako vyzerá reálna situácia na nemocničnom „fronte“. Podľa jeho spovedi sa nedá povedať, že by boj s vírusom medzi nemocenskými stenami ustupoval.

Naďalej chýbajú sestry

EReport už počas vianočných sviatkov priniesol správu, že nemocnica na Kramároch musí presunúť niektoré menej závažné operácie. Prednosť dostali najmä kritické prípady, ktoré potrebovali bezpodmienečnú hospitalizáciu. A ako vyzerá situácie dnes? „Nezmenilo sa nič. zmenilo sa len to, že sme v takejto situácii asi 13 mesiac,“ priznal otvorene doktor.

Primár Richard Demovič v minulosti šéfoval Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. – Foto: tasr

„Operácie sa stále odkladajú. Príčinou je nedostatok personálu. Ide o nedostatok anesteziologických sestier. Sú to sestry, ktoré sú školené na aplikáciu intenzívnej terapie a monitorovanie pacienta, ktorý vyžaduje intenzívne sledovanie. Títo ľudia sú vzácni,“ upozornil špecialista.

Primár Richard Demovič. – Foto: eReport

Podľa hovorkyne Univerzitnej nemocnice Bratislava Evy Kliskej, pod ktorú spadajú aj Kramáre sa personálnou situáciou intenzívne zaoberajú. Nemocnica tvrdí, že v prvom rade chce pacientom poskytnúť plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť, no zároveň registrujú nedostatok sestier a zdravotníkov v zdravotníctve. „Postupnými krokmi v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva sa to snažíme riešiť. V rámci našej nemocnice sa situáciu snažíme stabilizovať, posilnili sme náborovú kampaň, sestrám a ostatnému pracovnému personálu ponúkame finančné a nefinančné benefity a tiež možnosť vzdelávania na vysoko špecializovaných pracoviskách koncových nemocníc a po získaní praxe možnosť kariérneho postupu,“ tvrdí Kliská.

Demovič upozornil, že na Kramároch je na Covid liečených vyše sto pacientov a celkovo v Univerzitnej nemocnici Bratislava počet mierne klesol pod tristo liečených pacientov. Doktor ale upozornil, že situácia je naďalej vážna a v rámci Kramárov chýbajú práve vyššie spomínaní odborníci.

Nemocnica na Kramároch sa naďalej trápi s nedostatkom personálu. – Foto: tasr

Na roztrhanie

„Anesteziologické sestry totiž sú určené práve na starostlivosť o takýchto pacientov. Väčšina z nich je na umelej pľúcnej ventilácii, iní sú v hyperoxygenačnej terapii a, samozrejme, sa monitorujú ich vitálne funkcie. Na to musí byť človek školený. Nielen lekár, ale aj sestra. Tieto isté sestry chodia s anesteziológom uspávať k operáciám. Problém je, že tí ľudia čo vedia uspávať, sú ale vyťažení na monitorovanie pacientov s Covidom,“ osvetlil Demovič. Podčiarkol, že problémom je najmä to, že takto kritický stav trvá už príliš dlho.

Sťažnosti a súdne procesy?

Doktor prezradil, že problémom je už aj neustále odkladanie niektorých operácií. V rámci korona situácie sa totiž menej závažné diagnózy prekladajú a vybavujú sa najmä neodkladné zákroky. „Čo sa týka operácií i naďalej poskytujeme neodkladnú zdravotnú starostlivosť a realizujeme operačné výkony pri akútnych stavoch, pozastavenie plánovaných operácií sa netýka onkologických pacientov. Ďalej každý plánovaný operačný výkon musí vyhodnotiť ošetrujúci lekár, ktorý určí či operácia znesie odklad alebo už nie. Situácia u nás je podobná ako v iných nemocniciach kde je vysoký počet s ochorením COVID-19,“ podčiarkla Kliská z UNB.

Problematickým je podľa Demoviča aj ďalší aspekt komplikovanej situácie. Mnoho pacientov v rámci práceneschopnosti čaká na chirurgický zákrok. Demovič poznamenal, že PN-ka môže trvať len 12 mesiacov a môžu sa tak títo ľudia dostať do pozície nezamestnaných a postupne tak budú odkázaní na sociálne dávky. „S niektorými diagnózami sa nemôžu vrátiť do zamestnania a podporná doba PN-ky trvá 12 mesiacov. Predpokladám, že bude nasledovať určitá salva sťažností a súdnych konaní,“ vysvetlil doktor.

Podľa Demoviča musí Nemocnica Ladislava Dérera bojovať s nedostatkom sestier. – Foto: eReport

Negatíva preložených operácií

Ten prizvukuje, že ak do určitého termínu pacient nie je zoperovaný, aj keď nejde o život ohrozujúcu diagnózu, znižuje sa efektívnosť ďalšej liečby. „Percento úspechu klesá a zvyšuje sa náročnosť aj zdravotná aj finančná. To sú tie negatíva, ktoré stále pretrvávajú a ťažko povedať, kedy sa skončia,“ opísal situáciu odborník. Primár taktiež poukazuje na fakt, že aj keď raz vypätá situácia okolo korony skončí, zdravotníci si budú hromadné nárokovať na dovolenky. Rok totiž už tvrdo makajú väčšinou bez nároku na dovolenky. „Sú určite unavení, tak budú potrebovať dovolenky, ale aj rekondičné pobyty. Aj po skončení krízy sa nenabehne hneď na plný výkon,“ prognózuje Demovič.