Čo trápi herečku Evu Pavlíkovú? Zostať je ťažšie, ako odísť

Vaša dcéra Katka, známa ako Katarzia, je úspešnou speváčkou. Aký máte vzťah?

Moja dcéra je mojím najväčším úspechom. Mám svoju pokračovateľku. Som veľmi rada, že je, aká je. Robí to, čo ju baví a je samostatná. Odišla z domu, keď mala len osemnásť. Dokáže sa postarať sama o seba. Robí hudbu, ktorá nie je tuctová. Píše hlboké texty, ktoré sú krásne. A čo je najdôležitejšie, má dobré srdce. Je veľmi empatická a chce pomáhať celému svetu. S manželom sa tešíme z jej úspechov. Mám ešte maminu, ktorá má osemdesiatšesť rokov, sme také dokonalé trio. Myslím, že náš vzťah s dcérou je skvelý, zmysel pre humor zdedila po mne. Rešpektujeme sa a držíme si palce. S manželom Igorom sme tu pre ňu. Veľmi ju ľúbime a držíme jej palce na neľahkej ceste hudby, po ktorej kráča so vztýčenou hlavou.

Radí sa s vami dcéra o svojej kariére, prípadne vzťahoch?

Obe sa navzájom podporujeme. Keď dcéra vidí moje predstavenie a ja jej koncert, tak sme šťastné. V procese tvorby sa neradíme. Ja som interpret, ona autor. Držíme si však navzájom palce. Povieme si kritické výhrady, všetko priamo. Mojimi najväčšími kritikmi sú moja dcéra a mama. Ale zvládam to so cťou. (Smiech).

Do Divadla Andreja Bagara v Nitre ste nastúpili už v roku 1983. Čím je pre vás toto divadlo jedinečné?

Do Divadla Andreja Bagara som prišla na základe zhliadnutých predstavení Titus Andronicus a Dom Bernardy Alby. Obe boli v réžii Jozefa Bednárika. Bol to pre mňa silný zážitok. Pocítila som obrovskú túžbu byť súčasťou takýchto predstavení a hrať s ľuďmi, ktorí pod vedením Jozefa Bednárika vytvorili takéto divadelné skvosty. O Nitre som začala premýšľať už skôr. Na oslavách VŠMU okolo roku 1980 mi vtedajšia hviezda DAB Eva Matejková povedala: „Príďte do nášho divadla, Evička, veľmi vás potrebujeme.“ Začala som o tom uvažovať. Vtedy bolo pre absolventov VŠMU úplne prirodzené, že išli do divadiel mimo Bratislavy, aby sa niečo naučili. Potom prišla ponuka od samotného Bednárika a pani riaditeľky Hildy Augustovičovej. Bez zaváhania som odvetila áno, nech to znie akokoľvek neuveriteľne. Tento krok som neoľutovala, pretože som tu stretla skvelých kolegov a dostala som výnimočné herecké príležitosti. Po ľudskej stránke sa mi dostalo veľa priazne, človečiny a obyčajnej ľudskej lásky, čo je pre začínajúceho umelca na nezaplatenie. Boli sme ako rodina. Trávili sme spolu veľa času v divadle i mimo neho. Chodievali sme spolu na dovolenky a pre mňa to bola pokračujúca škola hereckého majstrovstva, z ktorej čerpám dodnes. Je mi ľúto, že sa už niečo také v divadle nedeje, a práve preto som šťastná, že som mohla byť súčasťou takej skvelej umeleckej a ľudskej partie v DAB.

Na konte máte množstvo divadelných postáv. Máte medzi nimi nejakú srdcovku?

Za tých tridsaťosem rokov som hrala vyše sto hereckých postáv vo vyše niekoľko tisíc divadelných predstaveniach. Je veľmi ťažké hovoriť o srdcovkách, lebo ich bolo niekoľko. Vždy sa snažím obľúbiť si každú postavu, ktorú mám stvárniť, a vytvoriť si k nej vzťah, lebo ja s ňou potom musím vychádzať na javisko. Čiže nejaká neláska by bola na obtiaž hereckého výkonu. Divák nesmie vidieť môj negatívny vzťah k danej postave. Mám však viacero obľúbených rolí. Medzi ne patria predstavenia ako Planka, Utekajte slečna Nitouche, Vidiecka Lady Macbeth a všetky rozprávky, v ktorých som hrala. Ďalej sú to muzikálové postavy z hier Báthoryčka, Adam Šangala, Kabaret, kde hrám postavu MC Kabaretiera, Tisícročná včela a Povolanie pápež, kde hrám postavu Satana. Z tých činoherných predstavení som milovala Hanah Ahrend v Banalite Lásky, Všetko za národ, Statky zmätky a mnoho ďalších. Ani neviem, či nejakú postavu vôbec nemám rada. Ako vidíte, mala som parádny diapazón vo všetkých žánroch. Mala som obrovské šťastie vytvárať parádne postavy so skvelými pracovnými tímami a výbornými tvorcami, režisérmi, výtvarníkmi, kolegami a hercami.

Máte skvelú kariéru, rodinu a zázemie. Čo považujete za svoj najväčší úspech?

V živote som mala šťastie a veľmi si to vážim. Túto skutočnosť prijímam s pokorou. V divadle som zažila skvelé prijatie a snažím sa túto štafetu ľudskosti odovzdávať ďalej. Snažím sa pomáhať mladším kolegom a chcem sa k nim správať pekne, ak o to stoja. Pre pokojné fungovanie v kolektíve je to nesmierne dôležité. Nemám rada konflikty, som priamy človek. Mala som šťastie v práci aj v osobnom živote. Mám skvelých a dlhoročných priateľov. Všetko toto si veľmi vážim, lebo viem, že to nie je samozrejmosť. Snažím sa správať slušne a robiť si dobre svoju prácu. Ľudia v mojom okolí mi nie sú ľahostajní. Neviem, čo ma čaká. Ak to bude aspoň z časti tak, ako doteraz, budem sa veľmi tešiť. Teraz je dôležité, aby sme prežili a boli zdraví. To prajem všetkým.