Európske politické elity eskalujú konflikt s vlastnými voličmi. Vojna proti demokracii v priamom prenose

Viaceré európske štáty sú formálne demokratické, no ich politické elity sa čoraz viac obávajú vlastných voličov. Kým voliči neodmietnu zasahovanie do volebných procesov, budú demokratické mechanizmy ďalej oslabované.

V Európe za uplynulý rok pribudli viaceré prípady, ktoré vyvolávajú otázniky nad stavom demokracie. V priebehu osemnástich mesiacov boli anulované voľby, opoziční lídri čelili zákazom kandidovať a vlády boli finančne sankcionované za to, že realizovali politiku, ktorú si ich voliči zvolili.

Nesprávni politici pod dohľadom

Európski politickí lídri čoraz otvorenejšie zasahujú do volebných procesov vždy, keď hrozí, že sa k moci dostane „nesprávna“ politická strana. Najvýraznejšie je to viditeľné v Nemecku, kde strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) – striedavo prvá a druhá najsilnejšia v prieskumoch – roky čelí úvahám o zákaze. Tajná služba ju označila za „potvrdený extrémistický subjekt“ a naprieč viacerými stranami sa objavili návrhy obmedziť jej financovanie či ju úplne rozpustiť. Prezident Nemecka dokonca naznačil, že demokracia sa možno musí brániť aj rozpustením populárnych strán.

Na lokálnej úrovni už takéto zásahy prebiehajú v praxi. V meste Ludwigshafen súdy potvrdili rozhodnutie volebnej komisie, ktorá vyradila kandidáta AfD Joachima Paula z boja o post primátora. Rozhodnutie bolo založené na správe ministerstva vnútra ovládaného SPD, podľa ktorej mal Paul podporovať „remigráciu“, publikovať fotografie s aktivistom Martinom Sellnerom, odkazovať na Tolkiena a obľubovať Wagnerovo dielo Nibelungenlied. Všetky odvolania boli zamietnuté až po úroveň Spolkového ústavného súdu.

Vo Francúzsku zasiahli zásahy ešte vyššie. Líderka Národného združenia Marine Le Pen dostala nepodmienečný trest odňatia slobody, pokutu 100-tisíc eur a zákaz zastávať verejnú funkciu, v dôsledku procesu o údajných nezrovnalostiach pri financovaní asistentov v Európskom parlamente. Hoci podobné prípady sa zvyčajne riešia administratívnymi sankciami a nie trestným konaním, verdikt ju efektívne vylučuje z prezidentských volieb v roku 2027.

Zásahy sa dotýkajú aj členských štátov, ktoré presadzujú vlastnú politiku. Súdny dvor EÚ v júni minulého roka udelil Maďarsku rekordnú pokutu 200 miliónov eur a milión eur za každý deň neplnenia pokynov Komisie týkajúcich sa azylového systému. Podľa kritikov to znamená odmietnutie migračnej politiky, ktorú voliči v Maďarsku podporili.

Vznikne ministerstvo pravdy

Brusel už zasahoval aj do samotných volieb. V Rumunsku bol po prvom kole prezidentských volieb v roku 2024 anulovaný výsledok, keď outsider Călin Georgescu, výrazne protieurópsky kandidát, získal vyše 20 percent hlasov. Ústavný súd rozhodnutie odôvodnil informáciami o kybernetických útokoch, nelegálnom financovaní kampane a manipulácii sociálnych sietí. Pri opakovanom konaní v roku 2025 bol Georgescu úplne vyradený z kandidátky pre prebiehajúce vyšetrovania a súd tento krok potvrdil.

Hoci formálne rozhodovali rumunské inštitúcie, bývalý eurokomisár Thierry Breton následne v televíznom vystúpení vyhlásil: „Urobili sme to v Rumunsku a urobíme to zjavne aj v Nemecku, ak to bude potrebné.“ Výrok bol vnímaný ako priznanie vplyvu Bruselu na rumunské voľby a ako signál, že podobné kroky by mohli nasledovať aj voči AfD.

Nový projekt Európskej komisie s názvom European Democracy Shield, ktorý má bojovať proti dezinformáciám, bude v praxi skôr nástrojom na umlčiavanie odporcov európskeho projektu. Kritici upozorňujú, že akékoľvek nesúhlasné názory možno označiť za „zahraničný vplyv“, čím sa oslabí priestor pre politickú konkurenciu.

Viaceré európske štáty sú formálne demokratické, no ich politické elity sa čoraz viac obávajú vlastných voličov. Kým voliči neodmietnu zasahovanie do volebných procesov, budú demokratické mechanizmy ďalej oslabované.

Zdroj: europeanconservative