Európska únia pritvrdzuje

Doteraz sa tzv. emisné povolenky týkali len priemyselných podnikov, ktoré svojou produkciou znečisťujú ovzdušie. Fakt je, že prakticky každý priemyselný podnik produkuje škodliviny, bez toho sa výroba nezaobíde. 

Klimatické ciele Únie 

EÚ chce od roku 2027 zaviesť tzv. ETS2. Hlavný dôvod je splnenie klimatických cieľov v rámci „Fit for 55“, ktorého ambícia je znížiť celkové emisie skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 % (v porovnaní s rokom 1990). Ide v podstate o rozšírenie už existujúceho systému obchodovania s emisnými povolenkami na ďalšie oblasti. Doteraz si emisné kvóty museli nakupovať len veľké priemyselné podniky. V rámci ETS2 sa povinnosť rozšíri aj na vykurovanie budov a na cestnú dopravu. Bežní ľudia si síce nebudú musieť zháňať emisné povolenky, ale pocítia to na cenách plynu. Emisné kvóty sa prenesú do nákladov v plynárenstve, čo sa nevyhnutne odrazí na koncovej cene plynu. To isté platí aj pokiaľ ide o cenu benzínu a nafty. 

Koľko nás to bude stáť

EÚ zastropovala cenu jednej emisnej povolenky na 45 eurách, avšak už teraz sa bežne na londýnskej burze kontrahujú na rok 2027 po 86,40 eur za povolenku. Podľa analytika Trinity Bank Lukáša Kovandu sa však ich cena môže vyšplhať až na sumu 260 eur. V praxi by to znamenalo, že cena jednej MWh plynu by stúpla až o 50 eur, cena benzínu o 61 centov a cena nafty o 67 centov za jeden liter.  

Táto cena by pre bežnú domácnosť znamenala obrovskú záťaž. Podľa prepočtov by ročné náklady priemernej domácnosti v rodinnom dome s jedným autom stúpli o približne 3.360 eur. 

Lukáš Kovanda zároveň upozorňuje, že zavedenie emisných povoleniek pre domácnosti, plánované na rok 2027, môže spôsobiť prudký nárast inflácie. Navyše „Slovensko je v porovnaní s Poľskom a Českom v nevýhode. Na vyššiu infláciu vyvolanú povolenkami nebude môcť reagovať vlastnou menovou politikou. Tú odovzdalo do Nemecka, keď prijalo euro.“ 

Dá sa to ešte zvrátiť? 

Toto je otázka, na ktorú v súčasnosti neexistuje odpoveď. V Štrasburgu sa Európsky parlament venoval samozrejme Ukrajine, obchodným dohodám s USA, právnemu štátu na Slovensku, vlne horúčav, ľudským právam na Cypre, v Rwande a v Togu. A predsedníčka EK predniesla prejav o stave Únie. Len … akosi … v ňom zabudla spomenúť problémy, ktoré trápia občanov Európskej únie. 

Zdroj: eReport Trnava