Európa už nechce poslušne platiť za americké vojny. Proti USA sa postavili aj nečakané krajiny

To, čo dnes vidno pri Rakúsku, Švajčiarsku, Španielsku, Francúzsku či Taliansku, nie je epizóda. Je to začiatok širšieho pohybu. Európa sa začína, pomaly a nejednotne, stavať na odpor.

Ešte nedávno by bolo takmer nepredstaviteľné, aby európske štáty začali blokovať americké vojenské operácie. No dnes sa to deje. Rakúsko odmietlo americkým lietadlám využívanie svojho vzdušného priestoru pri operáciách proti Iránu. Švajčiarsko zamietlo časť amerických žiadostí o prelet. Španielsko, Francúzsko a Taliansko podľa správ tiež nechcú byť súčasťou ďalšej americkej eskalácie. A to už nie sú detaily, ale skôr politický signál, že v Európe rastie odpor voči tomu, aby slepo znášala dôsledky cudzej vojny.

Účet za americké vojny chodí do Európy

Po Ukrajine prišiel Irán ako ďalší konflikt, ktorý začala Amerika, ale najtvrdšie naň dopláca Európa. Pri Ukrajine prišla o lacné ruské energie, rozbila si vlastnú energetickú stabilitu a oslabila priemysel. Pri Iráne čelí znovu rastu cien ropy a plynu, tlaku na infláciu, dopravu, výrobu aj domácnosti. Nemecký kancelár Friedrich Merz už otvorene priznal, že dôsledky môžu byť také ťažké ako počas covidu alebo na začiatku vojny na Ukrajine. Inak povedané, vojna sa rozbieha inde, účet príde do Európy.

Taliansko je v tomto zozname azda najvýrečnejšie. Giorgia Meloniová bola dlho považovaná za jednu z najbližších európskych partneriek Donalda Trumpa. Taliansko sa zas roky vnímalo ako jeden z najspoľahlivejších amerických oporných bodov v Európe a krajina s veľmi obmedzenou strategickou autonómiou. Keď sa aj Rím začína stavať bokom, znamená to, že nervozita už prenikla aj tam, kde by ju ešte nedávno málokto čakal.

Brusel medzitým ďalej drží hubu a krok a pôsobí, akoby sa nič zásadné nemenilo. Členské štáty začínajú byť opatrnejšie, no vedenie Únie sa stále drží tej istej línie. Stále ten istý moralistický tón, stále ten istý reflex poslušnosti voči Washingtonu, stále tá istá neochota priznať, že európski občania a európsky priemysel platia za konflikty, ktoré sami nespustili. Vojnu na Ukrajine nezačala Európa. Vojnu proti Iránu nezačala Európa. V oboch prípadoch však Európa nesie najbrutálnejšie následky.

Najväčší problém Únie dnes nie je nedostatok summitov, plánov a rezolúcií. Tých prázdych kecov je naopak priveľa. Problém je, že nevie alebo nechce rozpoznať chvíľu, keď sa mení samotná logika sveta. Starý model atlantickej poslušnosti sa začína drobiť. Nie preto, že by Európa náhle zosilnela, ale preto, že niektoré štáty už cítia, že takto sa ďalej fungovať nedá. Ak bude Amerika ďalej eskalovať a Európa ďalej platiť, napätie medzi Washingtonom a časťou európskych hlavných miest bude len rásť.

To, čo dnes vidno pri Rakúsku, Švajčiarsku, Španielsku, Francúzsku či Taliansku, nie je epizóda. Je to začiatok širšieho pohybu. Európa sa začína, pomaly a nejednotne, stavať na odpor. Nie proti Amerike ako takej, ale proti modelu, v ktorom Amerika koná a Európa trpí.

Zdroj: ereport