Keď štát zoberie človeka do väzby, má povinnosť konať. V rozhovore to uviedol predseda Najvyššieho súdu (NS) SR Ján Šikuta. Podotkol, že počas pôsobenia na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu evidoval veľa sťažností voči SR, ktoré sa týkali najmä trvania, ale aj podmienok väzby. Slovensko podľa jeho slov tieto spory prehrávalo, keďže sťažnosti boli zväčša dôvodné.
„Zistilo sa, že na jednej strane si štát uplatnil právo a obmedzil človeka na osobnej slobode, ale nekonal,“ upozornil s tým, že štát môže brániť človeku na osobnej slobode len vtedy, keď sú na to relevantné dôvody.
Kolúzna väzba sa týka ľudí, ktorí nie sú odsúdení
„Špeciálne pri kolúznej väzbe, ktorej účelom je zabrániť človeku vplývať na ostatných ľudí a svedkov. Tá má zmysel, ale je tu aj záväzok štátu, aby táto väzba trvala čo najkratšie, teda len nevyhnutne potrebný čas,“ zdôraznil predseda NS SR. Treba si podľa neho uvedomiť, že väzobné stíhanie sa týka ľudí, ktorí nie sú odsúdení, ale len obvinení.
Nepovažoval by za dobré, ak by sa potvrdili medializované informácie, že s obvinenými po vzatí do väzby v niektorých prípadoch nie sú mesiace robené vyšetrovacie úkony. „To znamená, že nie sú vypočutí. Namieste by v takom prípade bola otázka, prečo,“ pýta sa Šikuta.
Zdroj: tasr
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Čo je povinnosťou štátu, ak niekoho „zabásne“? Šikuta pripomína prehry Slovenska v Štrasburgu!