ROZHOVOR: Cigániková o interupciách, potratovej tabletke a nechutnej urážke od Matoviča

Saskárka a šéfka zdravotníckeho výboru Jana Cigániková v súčasnosti zvádza boj proti interrupčnému zákonu jej kolegyne Anny Záborskej a nič si medzi sebou nedarujú. Ako sa stupňuje vzťah koaličných partneriek a prečo Richard Sulík volal Igorovi Matovičovi po jeho nevhodných slovách na adresu liberálky?

V období koronakrízy koalícia začala riešiť tému interrupcií, napriek tomu, že Igor Matovič spočiatku tvrdil, že táto téma nebude v programovom vyhlásení vlády a ani nebude dlho témou pre koaličných partnerov. Je to podľa vás vhodný čas na otváranie tejto témy?
Na to asi nikdy nebude vhodný čas. Tí, čo to predkladajú majú pravdu, že im vždy vyčítame, že prečo práve teraz. Na obmedzovania práva žien, skrátka nikdy nie je vhodný čas. Dnes špeciálne, v rámci korony máme strašne veľa problémov. Zdravotníctvo aj bez korony má obrovské problémy, ale v rámci nej sa to ešte násobí. Namiesto toho, aby sme riešili skutočné životy a osudy ľudí, a aby sme sa venovali zlepšeniu ekonomiky a systémovým riešeniam, tak sa venujeme interrupciám a zákazu nedeľného predaja. Nechcem povedať, že interrupcie sú nepodstatné, ale z pohľadu bežného človeka v čase pandémie, existujú naozaj podstatnejšie veci, ako to, či to budeme volať prerušenie alebo ukončenie tehotenstva. Fakt si myslím, že toto je teraz nevhodné.

Každopádne ste sa tejto témy chytili ako líderka a predstavujete určitý protipól voči Anne Záborskej, ktorá interrupčný zákon predstavila v parlamente. Aj ste sa reálne stretávali so ženami, ktoré interrupcie podstúpili?
Vždy som si hovorila, že nebudem politik, ktorý bude hovoriť to, čo sa hodí. Klamala by som, keby som teraz povedala, že takéto kontakty vyhľadávam a s takýmito ženami sa stretávam. Nemám na to teraz čas, najmä keď riešim aj interrupcie. Dnes som vstávala o pol šiestej a ani som neraňajkovala.

Inak. Vyhľadávajú skôr vás ženy s takýmto osudom?
Áno, skôr mi napíšu ony. Napríklad včera mi prišla správa od slečny, ktorá má mamu, ktorá sa pred ňou rozhodla pre interrupciu a písala mi, že keby to jej mamina nespravila, tak by zrejme ona nebola na svete. Keď sa narodí nechcené dieťa, trpí aj to dieťa a aj tá žena. Áno, píšu mi ženy, ktoré podstúpili interrupcie a píšu mi, že ich trápi, že sú považované za vrahyne, opisujú mi svoje životné príbehy, prečo podstúpili interrupcie a radi by počuli od pani Záborskej, ako túto situáciu mali vyriešiť.

Čo si o nej a jej iniciatíve myslia?
Veľmi sa na ňu hnevajú. A ja ten hnev celkom chápem. Hnevajú sa preto, že títo ľudia nechodili v topánkach žien, ktoré toto museli podstúpiť. Pretože, ak to urobia, musí to byť veľmi vážny dôvod a veľmi ťažké. Toto si pani Záborská, ktorá je 30 rokov v politike a poberá plat 4-tisíc eur a potom v európskom parlamente 15-tisíc, neuvedomuje. Ja jej tie peniaze nezávidím, ide ale o to, že títo ľudia nemajú páru, čo musela žena, ktorá podstúpila interrupciu, zažiť, preto by sme sa na ňu nemali pozerať zhora a zaväzovať ju k tomu, že bude rodiť vtedy, keď si politici povedia, že musí.

V rámci interrupčného zákona ste prišli s tzv. potratovou tabletkou. Sami ste vedeli, že túto iniciativu do zákona nedostanete, prečo ste s ňou teda prišli?
Má to byť odhalenie toho, o čo v skutočnosti pani Záborskej išlo. Keď si všimnete, tak hovorila, že chce pomôcť ženám. Aj som sa jej spýtala, či pomoc ženám zahŕňa aj to, aby ženy nepodstupovali zbytočnú interrupciu v čase covidu v anestézii, ktorá okrem psychického trápenia v sebe zahŕňa aj iné obrovské riziká. Opýtala som sa jej či toto je naozaj pomoc ženám. My sme naozaj 30 rokov za opicami, pretože už 30 rokov sa interrupčná tabletka používa v Európe a my len kvôli nejakému presahu náboženstva do politiky, máme síce povolenú legálnu interrupciu, ale robí sa drastickým spôsobom oproti súčasným metódam. A tu už jej pomoc ženám končí. Z toho vyplýva, že pani Záborská chce pomôcť ženám, aby sa stali matkami, čo je síce legitímne, ale do toho jej nič.

Záborská aj v rôznych diskusných reláciách tvrdila, že vám ponúkla o téme diskutovať, ale že ste o to nemali záujem
Ale, prosím vás, to sú také falošné pózy. Nechcela. Organizovala diskusiu, kde ma nepozvala, a pozvala len politikov zo svojho klubu, a takých, u ktorých mala šancu, že ich ukecá. Však ona podávala návrh zákona – mala prísť na klub a vysvetliť o čo ide. No neprišla. A ja to od nej ani nečakám, ani ja som za ňou nebola s mojim pozmeňovákom. Tvorila som ho s ľuďmi z jej klubu a oni jej ho odovzdali a rokovali. Nemusela som za ňou ísť osobne, pretože viem, že sa nikdy nedohodneme.

Na prvý pohľad sa zdá, že nie ste ani koaličné partnerky…
V tomto nie sme.

Ako s ňou vychádzate, napríklad na pôde parlamentu, keď stojíte na opačných stranách barikád?
My sa normálne kolegiálne a slušne rozprávame.

V rámci televíznych relácií vaše diskusie boli dosť výbušne.
Je to plné emócií, aj ja som plná emócií. Možno pani Záborská diskutuje korektnejšie a pokojnejšie. Veľakrát som nešťastná z toho, že do toho vstupujem emotívne, ale je to skrátka pre mňa veľmi emotívne, že niekto takto vstupuje do života iným ženám. Neviem sa odosobniť, najmä keď sa mi pozrie do očí a povie, že ona chce pomáhať ženám a ja chcem zabíjať deti. Síce to povie pokojne, ale je to strašný extrém. Čo čaká, akú reakciu? Väčšinou sa to v tomto vyštrenguje a nie vždy som nato hrdá. Robím, čo môžem, ale takáto som, no pracujem na tom, aby sa moja komunikácia zlepšila.

Anna Záborská nie je jediná koaličná partnerka, s ktorou to medzi vami iskrí. Vezmime si napríklad premiéra Igora Matoviča. Ten povedal, že môžete byť rada, že vaša mama nezobrala potratovú tabletku a môžete šíriť takéto absurdné názory.
Tak, to povedal. Je to od neho milé, že keď som nebola potratená, môžem mať názor.

Čo vo vás vyvolali tieto slová, keď ste ich počuli prvýkrát?
Nie som z porcelánu, nerozsypem sa hneď. Igor je povahovo veľmi podobný mne, takže to vidím aj z toho jeho pohľadu. Aj ja často používam frázy, ktoré sú ostré.

Nahnevali vás tie slová?
Snažila som sa hneď nereagovať.

Zhrnuli ste to neskôr vo svojom blogu
Mňa dosť prekvapilo, že najmä Riša Sulíka, ale aj kolegov z poslaneckého klubu, tak ich sa to dotklo, mala som pocit, viac ako mňa.

Ako?
Viem, že došlo aj k nejakej komunikácii.

Volali si? O čom komunikovali?
Viem, ale nebudem to rozoberať.

Podráždilo ho to?
Opýtajte sa jeho. Ale mala som pocit, že skrátka drží štábnu kultúru. Pretože naozaj sa ho to dotklo, aj mňa sa to dotklo. Ani nie tá forma vyjadrenia, ale to čo má znamenať, že buď rada, že ťa matka nepotratila, lebo môžeš hovoriť svoje názory. Toto je premiér? Lebo to je aj môj premiér. To je šéf aj mojej koalície. Som predsa jej rovnakým členom ako pani Záborská. Mám z toho pocit, že nie je schopný tolerovať opačný názor. Pritom sme spolu ťahali za jeden koniec, boli sme kamaráti. Teda dúfam, že stále aj sme, samozrejme, no toto sú ťažké veci. Možno, že v tej chvíli si mal, skôr ako ja, zahryznúť do jazyka. Pretože väčšinou to som ja ten emotívny emočný typ.

Pozrime sa na ďalšieho ústavného činiteľa, predsedu parlamentu Borisa Kollára. Ten ako líder Sme rodina skôr zastáva hodnoty tradičnej rodiny a kritizuje LGBTI komunitu. Podľa posledných uniknutých komunikácií, ale udržiaval erotický kontakt z transrodovými osobami. Nerobí to z neho pokrytca?
Viete čo, mne je sympatické na Borisovi, že sa na nič nehrá a voliči ho napriek tomu, či možno práve preto, volia.

Nedávno napríklad vyhlásil, že ak naňho nasadia volavku, tak, ak bude pekná žena, tak sa s ňou aj vyspí.
Mne naozaj nevadí, keď sa na nič nehrá, skôr by mi vadilo, keby bol falošný. Je to jeho vec a vec jeho voličov, ktorí ho volia. Toto jednanie mi je niekedy aj sympatické. Rozumiem, že to je predseda parlamentu, rozumiem, že niektoré veci sú už cez čiaru, ale sme len ľudia, ktorí sa dostali do parlamentu, stále len ľudia, a ja si viac vážim úprimnosť ako nejakú formálnu strojenosť. A to aj u Borisa, aj u Igora. Mne ale vadí tá osobná rovina pri čisto odbornej diskusii o potratovej tabletke. Keď si ale Boris chce s niekým písať, nech si píše a je šťastný.

Možno by som sa tejto témy ešte oblúkom dotkol. Lucia Nicholsonová v minulosti dosť kritizovala sexizmus v parlamente. Neprilieva práve Boris Kollár podobnými rečami, ako o volavke, práve vodu na mlyn rôznym sexistickým tendenciám na pôde parlamentu?
Ja sa ako žena v parlamente cítim úplne v pohode. Toto vôbec neanalyzujem, ani týmto smerom vôbec nejdem. Necítim sa ohrozená a ani utláčaná. Je ale zase pravda, že som dosť asertívna a mám dosť ostré lakte. Kebyže sa mi niečo nepáči, tak to je dosť vidieť.

Lucia Nicholsonová v tom čase narážala napríklad na správanie sa niektorých vtedajších poslancov za Smer. Vy v súčasnosti nepociťujete nič podobné?
V spoločnosti je tak normálne, že muži sú takí mačovia a my ženy počúvame celý život. Niekto by to nazval sexistické hlášky, ktoré mi niekedy prídu úplne prirodzené. Ale chápem aj časť žien, ktoré si myslia, že to nie je v poriadku. Áno, mali by sme tu mať dokonalý svet, ale ja si viem úplne sama poradiť v nedokonalom svete a viem si poradiť s mužmi, ktorí to preženú. Nechcem byť precitlivená.

Takže podobné skúsenosti ste nezažili v parlamente?
Zažila, ale nechcem z toho robiť vedu, lebo to viem zvládnuť. Namiesto toho niečoho strojeného, hrania sa na niečo, by som radšej ocenila, keby sa ženy dokázali brániť, mali tú silu.

Ako sa majú brániť?
Verím tomu, že ženy sú dostatočne silné na to, aby si s chlapmi urobili poriadok.

Predstavme si takú modelovú situáciu, do národnej rady nastúpi nová poslankyňa medzi 20 až 25 rokov a nejaký starší poslanec ju sexuálne obťažuje. Ako by sa mala podľa vás zachovať?
Bola by tá poslankyňa z nášho klubu?

Napríklad
Keď je z nášho klubu, ak by prišla za mnou, poradila by som jej a išli by sme spoločne za tým poslancom. A keď nie je, nech príde za mnou aj tak a ja si s nimi už poradím.

Skôr som myslel, nejakú všeobecnú radu
Ale to sú také hypotetické veci toto.

No hovorili ste, že by sa mali ženy brániť, tak by som chcel vedieť akým spôsobom.
No to musíte mať už konkrétny prípad. Skrátka dať najavo, pozor brzdi. A zase toto sa tu nestáva, že keď upozorníte, tak sa to opakuje. Oni tí muži to robia v rámci nejakého vtipu, alebo sa snažia takýmto nemotorným štýlom lichotiť. Aspoň ja mám takú skúsenosť, že keď ich upozorníte, tak cúvnu, nepokračujú v tom.

Veľkou témou sú napríklad aj bezpečnostné korona opatrenia, ktoré vyvolávajú rôzne vypäté emócie. Jednou z nich je opatrenie, ktoré sa dotýkalo aj vášho osobného života. A to téma obmedzení na svadbách.
Áno, trochu dosť sa ma to dotýkalo.

Ako by ste sa napríklad vy cítili, ak by vám na svadbu prišla kontrola z hygieny?
Však nech sa pán Mikas ohlási, ku mne mohol prísť kto chcel, no už mám po tom a neverím, že by prišli zas. Je pochopiteľné, že svadby a rodinné oslavy sú najväčším epicentrom nákazy a je úplne v poriadku vyžadovať rúška a odstupy. Riešením je aj to, trvať na tom, aby sa tieto akcie konali najmä v exteriéroch, kým nám to počasie ešte dovolí. Ja som to na mojej svadbe urobila tak. Zrušila som napríklad všetkých hostí nad 60 rokov s vysvetlením, že je to nebezpečné najmä pre starších. Pri vchode sa rozdávali zase rúška a večeralo sa v otvorenej zimnej záhrade a požiadala som hostí, že keď budú behať vnútri nech si rúška nasadia. Evidentne to stačilo, pretože sa nikto neozval, že je chorý, a to tam bolo 130 ľudí z Bratislavy, presne tých mladých, čo chodia aj po kluboch. Takíto ľudia tam boli, a niektorí si urobili aj testy a nič.

Zdroj foto: eReport, sita