Uznesenie Európskeho parlamentu smerom k Slovensku doslova pobúrilo nielen mnohých politikov, ale aj náš pospolitý ľud. Europoslanci nám de facto odkázali, že nemôžeme mať svoj vlastný názor a svoje vlastné zákony, ale musíme si myslieť a konať iba tak, ako si to želajú v Bruseli a v Štrasburgu. Teda tam, kde je doslova semenište slniečkarov, liberálov a progresívcov, ktorí sa síce tvária ako demokrati, no to, ako sa správajú k jednotlivým krajinám nemá s demokraciou vôbec nič spoločné.
Extrémne jednostranné uznesenie europarlamentu
Na „demokraciu“ Európskeho parlamentu a politikov v EÚ už doplatili viaceré krajiny, ktoré mali na niektoré veci odlišný názor a chceli si presadzovať vlastnú politiku, na ktorú dostali mandát od vlastných občanov v demokratických voľbách. To je ale v „demokratickej“ EÚ neprípustné, pretože tam sa uznáva iba jeden názor – tých mocných. A to Slovensko rozhodne nie je. K doslova poburujúcemu uzneseniu Európskeho parlamentu zaujal v statuse aj vo videu rázne stanovisko i politický komentátor a historik Eduard Chmelár, ktorý, podľa vlastných slov, nikdy nič také ohavné, ako schválené uznesenie proti Slovensku, nezažil. A to pozorne sleduje dianie v tejto inštitúcii minimálne od roku 1997.
Doba, kedy sme všetko, čo prišlo z Washingtonu alebo Bruselu, bezmyšlienkovite prijali, sa skončila.
Eduard Chmelár, politický komentátor a historik
Už na prvý pohľad je podľa Chmelára jasné, že text uznesenia nesie rukopis súčasnej slovenskej opozície. „Zvrátené na ňom je to, že prenáša rýdzo vnútorné záležitosti Slovenskej republiky na posúdenie poslancom Európskeho parlamentu, ktorí o nich nič nevedia a v takejto podobe ich čítali pravdepodobne po prvý raz. Mám na mysli najmä také detaily ako je odsúdenie „nevhodných a neúctivých komentárov“ predsedu vlády voči študentovi, alebo znepokojenie nad plánmi rozdeliť RTVS a podobne,“ konštatuje a dodáva, že takto detailne nezasahovalo do našej politiky ani sovietske politbyro. Toto extrémne jednostranné uznesenie podľa neho obsahuje nadmieru demagógie, zavádzania a otvorených lží.
Slovenskí europoslanci špinili Slovensko v Bruseli
„Že vraj slovenská vláda „oslabila slobodu prejavu a obmedzila práva všetkých ľudí na Slovensku“, alebo že vraj „obmedzuje občiansky priestor a obmedzuje prácu mimovládnych organizácií“. To je už nehoráznosť,“ pohoršuje sa Chmelár, podľa ktorého sú to demagogické výčitky slovenskej opozície, vrátane výzvy na prehodnotenie paragrafu 363 slovenského trestného poriadku alebo obvinenia, že zrušením špeciálnej prokuratúry chce vláda znemožniť vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka. „Sú to tí istí slovenskí europoslanci, ktorí takto špinili Slovensko v Bruseli už niekoľkokrát,“ prízvukuje politický komentátor a dodáva, že to, že opoziční slovenskí poslanci zrádzajú špinavo svoju vlasť, by im naši ľudia nemali zabudnúť.
Sú to tí istí slovenskí europoslanci, ktorí takto špinili Slovensko v Bruseli už niekoľkokrát.
Eduard Chmelár, politický komentátor a historik
Mentalita slovenskej opozície sa podľa Chmelára naplno prejavila aj na zasadnutí Zahraničného výboru NR SR, kde opoziční poslanci dostali hysterický záchvat z toho, že slovenská diplomacia pre nedostatok dôkazov nepodporila vyhlásenie 48 krajín na čele s USA, ktoré odsúdilo „údajné“ severokórejské dodávky balistických rakiet Rusku. Chmelár sa pristavuje pri argumentácii poslanca Juraja Krúpu, ktorý obvinil našu diplomaciu, že narúša „tichú schvaľovaciu procedúru“ (sic!) a že „podráža nohy Južnej Kórei, Japonsku, Novému Zélandu a iným našim spojencom“.
Krúpa si mýli tvrdenia a domnienky s dôkazmi
„V prvom rade by som sa chcel spýtať – keď už používame slovník studenej vojny o spojencoch a nepriateľoch – odkedy sú našimi spojencami Kórejčania a Novozélanďania, a nie Maďarsko (ktoré je členom EÚ a naším susedom) a Turecko (ktoré je členom NATO). Znamená to vari, že ak má náš spojenec iný názor ako Spojené štáty, už nie je našim spojencom?“ pokladá zásadnú otázku politický komentátor, podľa ktorého to nie je mentalita spojenca, ale vazala. A najmä, že skúsenosť nám velí, aby sme boli obozretní. Za všetky príklady uvideol (dez)informáciu o zbraniach hromadného ničenia v Iraku, ktorej slepo uverili vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda, šéf diplomacie Eduard Kukan, jeho štátny tajomník Ivan Korčok a všetci, ktorí dnes predstavujú opozičné sily.
Mohlo by vás zaujímať:
„To nebol bežný omyl, to bola servilná poslušnosť voči hegemónovi aj za cenu porušenia medzinárodného práva, aj s vedomím, že žiadne dôkazy neboli k dispozícii. Výsledkom tejto strašnej spravodajskej hry bol milión mŕtvych, destabilizácia Blízkeho východu a vznik Islamského štátu. Dnes dedič týchto temných politických praktík Juraj Krúpa tvrdí, že v tom uznesení proti KĽDR „boli jasné dôkazy“, hoci nič také tam nebolo,“ komentuje ďalej Chmelár a dodáva, že si poslanec Krúpa zrejme mýli tvrdenia a domnienky s dôkazmi a „bezvýhradne a bezmyšlienkovite odaportuje všetko, čo vám podhodia Spojené štáty“…
Slovensko čaká od opozície – nerobte nám hanbu!
„Ešte donedávna to bolo tak, že negatívne stanovisko k Medzinárodnému dohovoru o zákaze jadrových zbraní sa za Ivana Korčoka (ale žiaľ, aj za jeho predchodcov, vrátane Miroslava Lajčáka) netvorilo v budove Ministerstva zahraničných vecí SR, ale na State Departmente Spojených štátov. Môžem sa líšiť so súčasným vedením ministerstva v detailných a konkrétnych pohľadoch povedzme na izraelsko-palestínsky konflikt, ale za touto filozofiou, ktorej sa drží šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár, pevne stojím: doba, kedy sme všetko, čo prišlo z Washingtonu alebo Bruselu, bezmyšlienkovite prijali, sa skončila,“ prízvukuje Eduard Chmelár.
Naši partneri si podľa neho budú musieť zvykať, že nám nestačí podstrčiť papier na podpis, ale že budeme vyžadovať konkrétne informácie a relevantné dôkazy, že si vyhradzujeme právo povedať NIE vždy vtedy, keď bude predložený návrh ohrozovať naše štátne záujmy. „Je to normálny štandardný postup, ktorý uplatňujú všetky suverénne štáty. A ak sa poslanec Valášek z Progresívneho Slovenska drzo oboril na ministra, že „jediné, čo od vás chceme, je, aby ste nám nerobili hanbu“, tak to predovšetkým žiada a očakáva celé Slovensko od opozície. Lebo nie je hanbou preukázať aj v diplomacii „kritické myslenie“, ale slepo pritakávať vôli hegemóna, ktorý často nemá pravdu, iba moc,“ uzavrel Eduard Chmelár svoj status.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
VIDEO Chmelár vyzýva opozíciu: Prestaňte haniť Slovensko a nerobte nám hanbu!