Rezort diplomacie zverejnil znenie interpretačnej doložky americkej strany k dohode o obrannej spolupráci s USA (DCA). V doložke sa píše, že dohoda výslovne uznáva plné rešpektovanie suverenity a zákonov SR Spojenými štátmi v súvislosti s umiestňovaním obrannej výzbroje, zásob a materiálu. Eduard Chmelár si ale myslí niečo iné a doložku rozobral na drobné.
Zverejnené interpretačné vyhlásenie je podľa Chmelára fiaskom argumentácie slovenskej strany a fakticky usvedčuje Zuzanu Čaputovú, Jara Naďa, Ivana Korčoka, Juraja Krúpu, Mariana Majera, Eduarda Hegera a ďalších vládnych predstaviteľov, ale aj „expertov“ typu Pavla Macka z klamstva a hrubého zavádzania verejnosti.
„Američania vo svojej doložke potvrdili to, čo som zdôrazňoval od začiatku: „jadrové zbrane USA sú ďalej rozmiestňované na územiach niektorých spojeneckých štátov NATO s ich plným súhlasom a sú v súlade so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní, a že Dohoda nepovoľuje ani nezakazuje rozmiestňovanie konkrétneho druhu zbraní“. To znamená, že z právneho hľadiska nič – a už vôbec nie vojenská dohoda medzi SR a USA – nebráni Spojeným štátom, aby na našom území rozmiestnili nukleárne zbrane,“ tvrdí Chmelár.
Kollár sa so svojím prázdnym vyhlásením, že Naď ho ubezpečil, že tu jadrové zbrane nemôžu byť, môže dať podľa neho vypchať. A odkázal mu, že takúto nevýhodnú zmluvu má odmietnuť.
Pre zástancov dohody, ktorý sa podľa neho budú odvolávať na vyhlásenie, že Spojené štáty nemenia svoj pohľad na to, že nemajú žiaden zámer rozmiestňovať jadrové zbrane na území nových členských štátov má tiež odkaz. „USA tu majú na mysli Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti medzi NATO a Ruskou federáciou podpísaný 27. mája 1997 v Paríži, konkrétne čl. IV tohto dokumentu. Tu však treba zdôrazniť, že podobne ako často citované Budapeštianske memorandum je tento akt iba politickým vyhlásením, a nemá medzinárodnoprávnu záväznosť. To sa prejavilo za tých 25 rokov aj v praxi mnohopočetným porušovaním zakladajúceho aktu. Napríklad článok II. ukladá obom stranám, aby v prípade, že ktorýkoľvek z členov Stálej spoločnej rady usúdi, že je ohrozená jeho bezpečnosť, spolu tieto problémy konzultovali – v skutočnosti sa to nestalo nikdy. Hoci tento dokument bol vytvorený práve pre krízovú komunikáciu, akonáhle vypukla kríza, Spojené štáty komunikáciu prerušili,“ tvrdí.
Slovenský šéf diplomacie Ivan Korčok (uprostred), jeho americký rezortný kolega Anthony Blinken (vpravo) a slovenský minister obrany Jaroslav Naď počas podpisu obrannej zmluvy. – Foto: tasr
Tvrdí, že zakladajúci akt je už dnes zdrapom papiera a odvolávať sa na jedno politické vyhlásenie, že Spojené štáty dnes nemajú zámer rozmiestňovať na Slovensku jadrové zbrane znamená len to, že kedykoľvek v budúcnosti ho mať môžu a nielenže im v tom nič právne nestojí v ceste, ale nemusíme sa to ani dozvedieť.
Upozorňuje, že treba veľmi pozorne čítať, čo obsahuje nielen samotná zmluva, ale aj interpretačné vyhlásenie USA. „Kým prezidentka a vláda zavádzajú slovenskú verejnosť, že žiadne práva nebudú porušené, Washington im v tom neprotirečí, ale jasne spresňuje, že „NEGARANTUJE ŽIADEN KONKRÉTNY VÝSLEDOK“,“ dodáva.
Nepokoj mu ale spôsobujú aj ďalšie časti dohody. „Ďalšiu mínu do interpretácie vnáša táto veta: „Hoci Dohoda nie je rozhodnutím ani jednej zo strán vyslať personál konkrétnym spôsobom, stanovila by podmienky pre výraznejšiu spoluprácu s cieľom zlepšiť bezpečnosť Spojených štátov, Slovenskej republiky aj celkovo NATO. Takúto spoluprácu možno dosiahnuť jedine vtedy, keď naše ozbrojené sily budú úzko spolupracovať.“ Čo to znamená? Slovenskí vládni politici sa dušujú, že o tom, či sem napokon vpustíme vojská USA, rozhodne suverénna Národná rada Slovenskej republiky. Silácke reči, ktoré však môže zmiesť zo stola americká interpretácia,“ udrel Chmelár.
Mohlo by vás zaujímať:
Jeho rozsiahla analýza pokračuje ďalej. „Článok 86 pís. m Ústavy SR hovorí, že do pôsobnosti NR SR patrí vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky. Podľa výkladu prezidentky i vládnej koalície to vraj znamená, že o tejto veci budú musieť hlasovať samostatne. Ale to vôbec nie je pravda. Čl. 11 ods. 1 vojenskej zmluvy so Spojenými štátmi veľmi jasne hovorí, že Ozbrojené sily USA „môžu vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať“. To znamená, že keď schvália DCA, uplatnia tým zároveň aj právomoc NR SR rozhodovať o prítomnosti zahraničných ozbrojených síl a viac sa o tom nemusí hlasovať. To je podvod na občanoch a zrada na republike,“ zúri Chmelár.
Je mu jasné, že na našom území nikto nejde stavať nové vojenské základne USA. Vojenské základne na Sliači a v Kuchyni budú formálne stále majetkom Slovenskej republiky. „Ale podstatné je, že de facto nad nimi prevezmú plnú kontrolu Ozbrojené sily USA, ktoré ich dostanú do prenájmu bez poplatku a na dobu neurčitú. A bude na nich platiť jurisdikcia Spojených štátov. Nie je totiž podstatné, že dohoda obsahuje deklaratórne ubezpečenie o rešpektovaní suverenity a našich zákonov, keď v praxi stojí táto zmluva nad zákonmi Slovenskej republiky a v konkrétnych článkoch toto deklarovanie fakticky popiera. Preto treba s plnou vážnosťou odmietnuť tvrdenie prezidentky či vlády, že táto zmluva je v súlade s ústavou,“ skonštatoval.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Chmelár si preklepol doložku s USA. Je to zdrap papiera a o tom, čo urobia ani nemusíme vedieť!