Bývalý člen františkánskeho rádu aj kňaz, v súčasnosti predovšetkým publicista Marián Balázs, sa vo verejnom priestore často vyjadruje k mnohým veciam. Asi najviac k vláde Eduarda Hegera, ktorého v jednom zo svojich blogov dokonca nazval „poddaným Matovičovým jojom.“
Mohlo by vás zaujímať
„U premiéra Eduarda Hegera sme si už, žiaľ, zvykli, že podobne ako Igor Matovič a Robert Fico, dokáže aj on všetkých nahádzať do jedného špinavého vreca a že jeho rétorika je matovičovsky nadutá, keď verejnosti opakovane podsúva predstavu, že doteraz nikto nič nerobil, teda aspoň nie toľko čo táto vláda, ale teraz konečne sme tu my, ktorí pracujeme a robíme pre ľudí. A tak ďalej,“ píše Marián Balázs a dodáva: „K tomu niekedy pridá aj ukážku svojej nerozhľadenosti a neznalosti. Napríklad tvrdením, že „energetická kríza tu nebola od druhej svetovej vojny.“
Neznalosť, alebo zámer?
Premiér v poslednej dobe opakovane zopakoval, že sa nachádzame v najväčšej energetickej kríze, „aká tu nebola od druhej svetovej vojny.“ Často k tomu dodáva, že práve preto, by bolo vrcholne nezodpovedné, aby „demokrati dovolili návrat mafie k moci,“ s dôvetkom, že len jeho vláda môže ľudí cez túto krízu dôstojne previesť. Matovič k tomu rád pridáva, „rovnako ako sme vás previedli pandémiou.“ Cez tú na Slovensku na covid umrelo cca 20-tisíc ľudí. K tomu treba ešte prirátať kolaterálne úmrtia, o ktorých sa akosi nehovorí. To však neznamená, že sa nestali.
Pán premiér, klamete?
„Takže, pán premiér,“ oslovuje Balázs predsedu vlády a „informuje ho,“ o energetických krízach, ktoré sa od druhej svetovej vojny udiali.
V 70. rokoch 20. storočia vypukla veľká energetická kríza v dôsledku nedostatku ropy a následne zvýšených cien. Boli to vlastne dve po sebe nasledujúce energetické krízy, ktoré sa spájajú s rokmi 1973 a 1979. Vo vtedajšom Československu sme zažili ešte dve ďalšie vážne energetické krízy v rokoch 1979 a 1985.
Balázs poukazuje na ropnú krízu v roku 1973, ktorá spolu so šokom z ceny ropy bola označovaná za prvú krízu od Veľkej hospodárskej krízy (1929 – 1933) s vážnymi a dlhšie trvajúcimi dôsledkami na ekonomiku.
„Od Eduarda Hegera už nemožno nič čakať, akékoľvek normálne očakávania sú už naivné. Veľkohubé reči sú asi tak všetko, na čo sa zmôže. Absolútne poddané Matovičovo jojo bez kúska dôstojnosti a svojbytnosti. Tým je povedané všetko. Definitívne. Bodka.“
Marián Balázs, publicista
Československo
Publicista Hegerovi odporúča naštudovať si aj krízy, ktoré sa vážne dotkli Československa. Pri prvej, v roku 1979, sa vďaka prudkému ochladeniu z plusovej hodnoty na mínus 20-25°C.
„Uhlie sa míňalo, pridali sa výpadky elektriky. Viaceré prevádzky boli zastavené, podniky mali nariadené znížiť spotrebu energie. Dokonca aj vtedajšia Československá televízia musela výrazne obmedziť vysielanie na pár večerných hodín, divadlá a galérie boli zatvorené. Školy mali uhoľné prázdniny. Bola to vážna energetická kríza, ktorá postihla vtedajšie Československo i niektoré ďalšie krajiny,“ popisuje Balázs stav.
Situácia sa zopakovala
O pár rokov neskôr v roku 1985, keď vypukla ďalšia energetická kríza. Opäť silné mrazy spôsobili výrazne zvýšený odber elektriny. Aby toho nebolo málo, v českej elektrárni Mělník došlo k explózii a elektráreň museli odstaviť, čo vo svojich dôsledkoch spôsobilo ďalšie problémy.
„Situácia bola natoľko kritická, že niektoré regióny museli byť odpojené od elektriny. Bolo to uplatnenie tzv. vypínacieho havarijného plánu, čo znamenalo, že situácia je mimoriadne kritická. Predstavte si situáciu, keď sú mrazy 20 stupňov pod nulou a celý váš región je odpojený od elektriny, pretože v krajine je obrovská energetická kríza.“
Marián Balázs, publicista
„Takže, pán premiér, to naozaj myslíte vážne, že tu od druhej svetovej vojny energetická kríza nebola?“ pýta sa na záver bývalý rehoľník, predsedu vlády, ktorý túto „mantru,“ spolu s tou o „bezprecedentnej pomoci,“ opakuje „od večera do rána.“
.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Bývalý rehoľník radí Hegerovi, nech si naštuduje krízy: TOTO naozaj myslíte vážne? Nešírte nezmysly!